A. Clarke – spisovateľ, vynálezca, vizionár
Anglický spisovateľ Arthur Charles Clarke (*16. 12. 1917 – †19. 3. 2008) je jeden z najznámejších autorov sci-fi. Spolu s Isaacom Asimovom a Róbertom Haileinom sú považovaní za veľkú trojku science fiction (vedecko-fantastickej literatúry). Málokto však vie, že tento svetový autor, ktorému anglická kráľovná v roku 2000 udelila šľachtický titul sir, bol posledných dvadsať rokov, od roku 1988 pripútaný na invalidný vozík kvôli zhoršujúcej sa obrne svalstva.
-
A. Clarke ako vedecký vizionár, vynálezca
Clarke nebol len uznávaným spisovateľom, nositeľom viacerých ocenení za najlepší sci-fi román, bol aj vizionárom, vynálezcom, televíznym tvorcom, propagátorom vedy, predovšetkým vesmíru. V októbri roku 1945 napríklad publikoval v časopise Wireless World myšlienku, ako pomocou troch umelých vesmírnych telies zaistiť celosvetový príjem televízneho signálu. Bohužiaľ, na udelenie patentu je v Anglicku potrebné predložiť dva fungujúce exempláre vynálezu. Preto jeho myšlienka nemohla byť patentovo chránená, veď na vypustenie prvej umelej družice Zeme ľudstvo čakalo ešte 12 rokov (4. októbra 1957).
Keď sa jeho myšlienka v roku 1962 uskutočnila, mohol Clarke iba publikovať v časopise článok Ako som prišiel o miliardu dolárov vynájdením Telstaru vo voľnom čase. Útechou za jeho vedeckú predvídavosť mu mohlo byť aspoň to, že je uvádzaný ako vynálezca telekomunikačnej družice a na jeho počesť je geostacionárna obežná dráha niekedy nazývaná Clarkova. (Ide o dráhu vzdialenú od Zeme približne 36-tisíc kilometrov. Vesmírne teleso obiehajúce Zem v tejto vzdialenosti sa pohybuje rovnakou rýchlosťou ako sa otáča Zem okolo svojej osi, takže pozorovateľovi zo Zeme sa toto teleso javí akoby stálo na jednom mieste – pozn. autora).
Clarke napísal viac ako sto kníh, stovky poviedok a článkov v odborných časopisoch. Vo svojich dielach predpovedal princíp mnohých technických vynálezov, ktoré sú dnes bežnou súčasťou života – mobilný telefón, internet, pristátie ľudskej posádky na Mesiaci. Písal aj o tom, že rakety raz budú schopné niesť jadrové hlavice a budú sa pohybovať nielen v zemskej atmosfére, ale ich dráhy budú nasmerované do blízkeho vesmíru a odtiaľ poputujú späť na Zem.
-
A. Clarke ako spisovateľ
V roku 1948 mu v časopise Astouding Stories vyšlo jeho prvé väčšie dielo Proti pádu noci, neskôr prepracované ako Mesto a hviezdy. Prostredie Srí Lanky (vtedajší Cejlón), kde sa presťahoval v roku 1956, ho inšpirovalo k napísaniu románu Rajské fontány, v ktorom popisuje ideu vesmírneho výťahu.
Častou témou Clarkových diel je mimozemský život. On sám si veľmi želal, aby sa existencia života na iných planétach dokázala ešte počas jeho života. V románe Stretnutie s Rámom do Slnečnej sústavy preniká 50-kilometrový dutý rotujúci valec mimozemského pôvodu, ktorý v sebe ukýva vlastný ekosystém.
Clarke bol vedecky erudovaný autor využívajúci vo svojej tvorbe aj rôzne hraničné, vedecky nevysvetlené, napriek tomu reálne existujúce entity. Problematiku paranormálnych javov využil napríklad v románe Koniec detstva.
Clarka najviac preslávila štvordielna Vesmírna odysea, pričom posledné dva diely – 2061: Tretia vesmírna odysea a 3001: Poslední vesmírná odysea, Baronet 1996 – napísal už na invalidnom vozíku. Po roku 1988 napísal okrem iného aj knihy Proti pádu noci (Beyond the Fall of Night, 1990), spoluautor Gregory Benford, Duch z Grand Banks (The Ghost from the Grand Banks, 1990, Kladivo božie (The Hammer of God, 1993) – Desiaty stupeň (Richter 10, 1996), spoluautor Mike McQuay, Svit vzdialených dní (The Light of Other Days, 2000), spoluautor Stephen Baxter či Oko času (Time’s Eye, 2004), spoluautor Stephen Baxter.
-
A. Clarke ako filmový tvorca
S režisérom Stanleyom Kubrickom spolupracoval na sfilmovaní svojho diela 2001: Vesmírna odysea, z ktorého sa stala kultová snímka science-fiction. Známy bol tiež svojimi televíznymi dokumentárnymi seriálmi Tajomný svet Arthura C. Clarka (Clarke’s Mysterious World, 1981) a Svet tajomných síl Arthura C. Clarka (Arthur C. Clarke’s World Of Strange Powers, 1981).
V týchto dokumentoch obhajoval vedecký výskum viacerých paranormálnych javov. Určité obdobie sa napríklad intenzívne zaujímal o telekinézu. Zásadne však bol proti rôznym podvodníkom a šarlatánom, ktorí pod pláštikom psychotronických javov balamutili a zneužívali naivných ľudí.
Veľký dôraz kládol nielen vo svojich televíznych dokumentoch, ale aj vo svojej literárnej tvorbe na to, aby jednotlivé udalosti, javy, vyjadrenia neboli v rozpore s vedeckou realitou. Clarke napríklad doslova neznášal, keď vo filmoch pri zrážkach, výbuchoch vo vesmíre počul hlasné zvukové efekty. Pritom aj žiak základne školy vie, že vesmír je vzduchoprázdny, takže zvuk sa v ňom nemôže šíriť.
Arthur C. Clarke zomrel zanedlho po svojich 90 narodeninách v Kolombe na Srí Lanke. V posledných mesiacoch života trpel respiračnými problémami.