Aj vozičkára trápi „rozkysnutá“ postava, a preto cvičí
Chudnutie je v prvom rade vnútorný (intelektuálny) boj s vlastnými väčšinou nezdravými stravovacími návykmi, pohodlnosťou či až lenivosťou. Človek musí presvedčiť samého seba, že kýžený úbytok hmotnosti bude prínosom pre jeho fyzické, ale aj duševné zdravie. Až keď zvíťazí v tomto úvodnom kole, môže sa pustiť do skutočného boja so svojou nadváhou, tentokrát už aktívnym cvičením a zdravou racionálnou stravou.
Hendikepovaná osoba na invalidom vozíku však má po úspešnom úvodnom kole, s ktorom sama seba úspešne presvedčila o potrebe schudnúť, oproti zdravému „tučkovi“ ešte ďalšie bariéry. Vypracovať účinnú zostavu cvikov pre človeka, ktorý len sedí, je pomerne zložité. Hlavne cviky pre „spľasnutie“ brucha si akosi vždy vyžadujú spoluprácu nôh. A tie má vozičkár paralyzované. Komplikované je tiež použitie bežných povedzme vo fitnes centrách dostupných cvičiacich strojov a náradia. Väčšinou zlyháva aj zľudovené pravidlo – musíš viac energie vydať ako v strave prijmeš.
Jamie Goodwin, Američanka gruzínskeho pôvodu je príkladom, že aj tieto bariéry sa pri pevnej vôli dajú prekonať. Po pravde však treba povedať, že pokles z hmotnosti 111,6 na 85,5 kg bola dlhá a tŕnistá cesta. Jamie, ktorá sa na invalidný vozík dostala ako tínedžerka po dopravnej nehode, ale vo svojom živote viackrát dokázala, že je veľká bojovníčka. Ako hendikepovaná dokončila strednú a potom vyštudovala vysokú školu. Našla si prácu, v ktorej je úspešná. Zaľúbila sa, vydala za zdravého muža a porodila troch synov. Po čase však prišlo obdobie, kedy sa prestala starať sama o seba, spohodlnela. Spamätala sa, až keď v priebehu jedného roka pribrala 30 kilogramov a ručička váhy, keď sa na ňu postavila, sa zastavila až za číslicou 111.
Pochopila, že ju čaká ďalší boj, tentokrát s vlastnou nadváhou. V prvom momente si svoj problém priveľmi zjednodušila – povedala si, upravím stravu a kilá pôjdu dole. Veruže nešli. Navyše, zmenu stravovacích návykov neustále porušovala, vracala sa k nezdravým jedlám, k sladkostiam. A bez cvičenia by si aj tak veľmi nepomohla. Aby sa donútila kompletne zmeniť svoj nezdravý životný štýl, prihlásila sa do viacerých populárnych súťaží v chudnutí. Do ani jednej súťaže, kde by chudla pod odborným i verejným dohľadom, ju ale nevybrali.
„Vyplakávanie“ na sociálnej sieti nad tým, že sa jej nedarí schudnúť a ako vozičkárka cvičiť veľmi nemôže, jej výnimočne pomohlo. Na jej prosby o pomoc sa ozval profesionálny tréner z miestneho fitnes centra s tým, že ak sa bude bezpodmienečne riadiť jeho pokynmi, vytvorí jej zadarmo špeciálny program cvičenia vo vozíku a navrhne energeticky, výživovo vyváženú stravu. Jamie cvičila na viacúčelových posilňovacích strojoch pre vozičkárov, používala rôzne cvičebné náradie s cieľom svalovo si vyformovať hornú polovicu tela. Dokonca aj boxovala. Odmenou za jej niekoľkomesačnú vytrvalosť bolo ďalšie víťazstvo – pokles hmotnosti o 26 kilogramov.
Jamie po dosiahnutí svojho cieľa stále cvičí, aj keď už menej intenzívne ako v čase aktívneho chudnutia. Zdravá strava nezmizla z jej taniera napriek tomu, že jej synom nie je každé jej jedlo pochuti a preto neraz varí dva druhy obedov. Nový životný štýl už proste vníma ako úplne prirodzenú súčasť svojho bytia. Dokonca na podnet svojho trénera začala na sociálnej sieti radiť hendikepovaným ľuďom. Odpovedá im na otázky typu: čo robiť, keď chcem schudnúť; ako cvičiť, stravovať sa, aby kilá navyše neubíjali telo i dušu? Jej rady sú o to cennejšie, že nevychádzajú z teoretických poučiek a zásad, nie sú vyčítané z brožúriek, časopisov a kníh, ale sú to jej osobné skúsenosti z veľkého víťazstva v boji s nadváhou.
Článok autorsky upravený a doplnený je prebraný z: http://abcnews.go.com/Health/mom-wont-wheelchair-losing-weight/story?id=23521742
