Alena Kánová si z Tokia odváža striebornú medailu
Slovenská parastolná tenistka Alena Kánová si z Tokia odváža striebornú medailu. Číňanke Xue Juan vo finále nevzala ani set, no vybojovala pre našu výpravu v Japonsku už tretiu medailu.
Veľmi chcela, povzbudzovala sa neustále. Aj za nepriaznivého stavu, no 41-ročná parastolná tenistka Alena Kánová na svoj druhý singlový paralympijský titul nedočiahla. Vo finále podľahla o desať rokov mladšej Číňanke Xue Juan 0:3 na sety a z Japonska si odváža striebornú medailu. Jej piatu zo súťaže jednotlivkýň, po ktorej má Kánová paralympijskú bilanciu 1 zlatá (Sydney 2000) – 2 strieborné (Peking 2008, Tokio 2020) a 2 bronzové (Atény 2004 a Londýn 2012). Len z Ria 2016 sa vracala naprázdno.
Zaslúžená medaila
Kánovej tokijské striebro je nečakané, ale absolútne zaslúžené. „Alenka prekvapila veľa ľudí, zužitkovala svoje skúsenosti, ktoré v doterajšej kariére nazbierala. Zaslúži si ho,“ tešil sa v mixzóne jej tréner Andrej Bardoň. Aj keď relatívne hladká prehra s čínskou súperkou, obhajkyňou zlata z predchádzajúcich hier v Riu, ho predsa len v kútiku duše evidentne škrela. „Chceli sme eliminovať ten bekhendový servis Číňanky, ale zvládli sme len ten jej forhend. Do jedenástej v noci sme vymýšľali, čo na ňu hrať, ale nepomohlo. Aj striebro je však krásne,“ bral prehru športovo Bardoň.
Kánová tak v Tokiu skompletizovala našu medailovú zbierku. K zlatu a bronz Metelku pridala chýbajúce striebro. Druhá prehra v treťom singlovom paralympijskom finále v kariére však určite mrzí. Pred 21 rokmi v Sydney ešte na Japonku Fudživarovú v boji o zlato vyzrela, no potom sa jej v záverečnom zápase turnaja do cesty postavili už len Číňanky. A obe finále prehrala. Pred trinástimi rokmi v Pekingu ju zdolala Li Čchi-an, tentoraz Xue Juan. Tridsaťjedenročná Pekinčanka na celom turnaji stratila len štyri sety.
Nedala jej šancu
„Ušla mi hneď v prvom sete, ťažko som sa dostávala do hry. Ale dnes bola jasne lepšia. Tak, ako som v predchádzajúcich zápasoch nedala šancu súperkám ja, tak teraz ona mne. Škoda. Možno som už ani nemala takú koncentráciu ako v predchádzajúce dni. Predsa len, päť dní v tejto hale mi dalo zabrať. Ale stálo to za to,“ konštatovala Kánová so striebrom v ruke.
„Stálo ma veľa síl ho získať, ale hrozne sa z neho teším. Ďakujem všetkým, ktorí mi k jej zisku pomohli. Či už súčasný tréner Andrej Bardoň, predchádzajúci Roman Cibulka, moji spoluhráči, s ktorými som odohrala neskutočné množstvo zápasov a tréningov, mojim rehabilitačným, kondičným trénerom, masérkam. A v neposlednom rade rodine, hlavne môjmu partnerovi, lebo život so mnou nie je jednoduchý. Všetci sa mi museli prispôsobovať.“
Manžel – muž roka?
Len jedno ju mrzelo. Že pri tom pre prísne karanténne opatrenia nemohli byť aj jej najbližší, deti, rodičia. „Manžel sa o dcéry doma príkladne staral. Asi ho označím za muža roka, lebo im musel celý čas pripravovať program sám. Škoda, že ich všetkých nemôžem teraz vyobjímať. Ďakujem všetkým, ktorí mi doma držali palce, posielam na Slovensko veľký bozk. Je mi ľúto, že tu nemôžu byť,“ pokračovala Alenka a do očí sa jej znovu tisli slzy. Tie ešte viac umocnil potlesk od japonských dobrovoľníkov, keď po maratóne rozhovorov pre médiá po takmer dvoch hodinách opúšťala mixzónu.
O chvíľu už mala v rukách strieborné kimono, ktoré dostala od vedenia slovenskej výpravy. Krásna tradícia, ktorá by v nadchádzajúcom druhom paralympijskom týždni mohla pokračovať. Už zajtra sa o to pokúsia parastrelci Vadovičová a Malenovský a bojovať má v pláne aj diskár Dušan Laczkó.
Finále – dvojhra žien: Kánová (SR) – Xue Juan (Čína) 0:3 (-2, 6, 9).
Autor: Rastislav Hríbik
Fotograf: Roman Benický
