Čas bilancovania roka 2017, ale aj perspektívneho pohľadu na rok 2018
ČLÁNOK PONÚKA: Odpovede na dve redakčné otázky hodnotiace minulý rok a očakávaný pohľad na rok 2018 od respondentov: Tibora Köböla, Emy Buzkovej, Zuzany Jurisovej, Igora Dubovského, Dagmary Svátekovej a Mireka Zemana.
Mnoho ľudí už prelom rokov nevníma ako niečo výnimočné, nevšedné. Nečakajú na polnočný ohňostroj, myšlienkami nezablúdia do uplynulých dní, nedávajú si novoročné predsavzatia. To je však škoda. Človek by sa mal z času na čas zastaviť, obzrieť za seba a zhodnotiť uplynulé obdobie. V tom dobrom pokračovať, na to zlé zabudnúť a z toho negatívneho sa poučiť. Len potom môže svoj orlí zrak zacieliť do budúcnosti, aby bola lepšia, úspešnejšia. Platí to aj pre rok 2018.
Mysliac na túto „očistu duše“ sme pre našich respondentov sformulovali:
Tibor Köböl, OZ Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR
♦ Keď sa na rok 2017 spätne pozriem, vnímam ho ako rok stagnácie, ba až zhoršovania podmienok života osôb so zdravotným postihnutím a ich blízkych. Objavili sa výrazné negatívne tendencie v rámci sociálnych zákonov – reštrikčné pravidlá fungovania denných stacionárov, ale aj v rámci financovania sociálnych služieb z celkového pohľadu. Prehĺbili sa problémy v spojení so zákonmi, ktoré majú riešiť oblasť zdravotného postihnutia.
Narážam tu aj na dlhodobo neriešené problémy, ktoré iba tlačíme pred sebou, či už v rámci riešenia bezbariérovosti, pravidiel poskytovania pomôcok zo zdrojov verejného zdravotného poistenia alebo neustále zhoršujúcej sa sociálnej situácie rodín s členom s postihnutím.
♦♦ Podľa dostupných informácií by rok 2018 mohol byť jedným z dôležitejších rokov pre nás všetkých. Budeme riešiť množstvo dôležitých úloh a osobne by som chcel urobiť maximum pre pozitívne ovplyvnenie týchto dianí. Očakávame rozsiahlejšie zmeny v zákone o kompenzáciách a vnímam to ako šancu na presadenie pozitívnych zmien. V rámci kontroly splnenia úloh vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím je šanca na zakotvenie nových cieľov.
Mám rozsiahly zoznam úloh pre tento rok, ako napríklad inicioval som rokovania so zástupcami Ministerstva zdravotníctva o podmienkach poskytovania pomôcok, tak isto so zástupcami Ministerstva dopravy by sme mali rokovať o uľahčení schválenia úprav osobných motorových vozidiel a mohol by som pokračovať. Plánov a predsavzatí je veľa a aj napriek doterajším skúsenostiam, chcel by som ich realizovať a presadiť s neoblomným presvedčením, že aj kompetentní ich budú považovať za zrelé na urýchlené riešenie.
Ema Buzková, domáca ošetrovateľská starostlivosť
♦ Z pohľadu našej práce bol uplynulý rok veľmi náročný. Počet zdravotne postihnutých ľudí a seniorov, ktorí sú odkázaní na našu ošetrovateľskú pomoc, každoročne stúpa. Tento trend však zdravotné poisťovne akoby prehliadali. V plnej miere ho nezohľadňujú, čo sa negatívne prejavuje v tom, že zmluvne môžeme ošetriť menej pacientov ako sú reálne požiadavky.
Ani vlani sme nemohli poskytnúť naše služby všetkým, ktorí by ich potrebovali. Poisťovne by nám niektoré výkony nepreplatili. Pritom domáca ošetrovateľská starostlivosť je výrazne lacnejšia ako pobyt pacienta v nemocnici. Na druhej strane ma teší, že sme mnohým, aj trvale pripútaným na lôžko pomohli a pomáhať im budeme aj v tomto roku.
♦♦ Je potrebné prijať také zmeny v zákonoch, aby naša práca bola spoločensky uznávaná i finančne dostatočne ohodnotená. To je najdôležitejšie prianie pre rok 2018. A to najmä z dôvodov súčasného trendu skracovania hospitalizácie a skoršieho presunu pacienta z nemocnice do domáceho ošetrovania. Proces uzdravovania alebo stabilizácie zdravotného stavu je doma rýchlejší len v tom prípade, ak má pacient vysoko odbornú ošetrovateľskú starostlivosť.
Zuzana Jurisová, OZ Ľudia proti hendikepu
♦ Rok 2017? Bol to dobrý rok. Prežila som ho v zdraví so svojimi najbližšími a najmilšími. Nie sú to len moje dve úžasné dcéry Zuzanka a Adelka a môj manžel Štefan. Sú to všetci moji priatelia, kolegovia v práci a samozrejme moja velikánska rodina, ktorú tvoria ľudia so zdravotným postihnutím a ich rodinní príslušníci. A výnimočný? Ale áno, bol výnimočný. Výnimočný na zážitky, skúsenosti a poznania. Žila som ho naplno. Negatívne tendencie si v mysli neuchovávam. Ak aj nejaké boli, je potrebné sa z nich poučiť a život ide ďalej.
♦♦ Urobím všetko pre to, aby som svoju prácu robila čo najlepšie, ako po ľudskej, tak aj po profesionálnej stránke. Veď je to práca so zdravotne postihnutými občanmi.
Ešte jedno prianie – nech každé ráno vyjde slniečko každému z nás.
Igor Dubovský, chránená dielňa Nový krok
♦ Mnohí zdravotne znevýhodnení nechcú žiť len zo sociálnych dávok, ktoré im poskytuje štát. Chcú pracovať, chcú byť užitoční pre spoločnosť. Chránené dielne sú väčšinou jediné pracoviská, ktoré ponúkajú prácu ťažko zdravotne postihnutým ľuďom. No štát nemá vytvorenú dobrú legislatívu pre otvorenie ani pre prevádzku chránených dielní. V minulosti sa znížili príspevky štátu na ich zriadenie, menej ako v minulosti dostávame na prevádzku. Problémom tiež je, že viaceré legislatívne zmeny sú nejednoznačné a chýbajú pre ich výklad vykonávacie predpisy. To všetko a mnoho iné nám sťažuje prácu a ohrozuje samotnú prevádzku výroby upomienkových predmetov, keramiky a umelecko-úžitkových predmetov.
♦♦ Z pohľadu problémov, s ktorými sa často boríme, je pre nás v tomto roku asi najdôležitejší pripravovaný návrh zákona o sociálnej ekonomike a sociálnom podnikaní. Mal by byť schválený v prvom polroku, takže uvidíme, čo nám rok 2018 prinesie.
Dagmar Sváteková, OZ socialDATA
♦ Rok 2017 pre nás bol výnimočný najmä tým, že sa nám podarilo vdýchnuť život nášmu združeniu. Na to, že jestvujeme iba od februára 2017, podarilo sa nám mnoho pekných vecí. Azda najvydarenejšie bolo podujatie Žime spolu, ktoré sa uskutočnilo v rámci 1. ročníka Nitrianskeho kultúrneho leta. Cieľom tejto našej aktivity bolo, aby sme si uvedomili, že všetci, zdraví i postihnutí, sme si rovní a každý si zaslúži rešpekt a toleranciu.
Sme tiež veľmi radi, že sa nám podarilo, za pomoci nadácie Orange a všetkých, ktorí prispeli či už finančne alebo dobrým skutkom, vyčariť úsmev Peťovi darčekom a ostatným chutnými koláčikmi v zariadení sociálnych služieb Môj domov v Topoľčanoch.
Za negatívum minulého roka považujem azda iba to, že zatiaľ nedokážeme fungovať na úrovni, na akej by sme chceli.
♦♦ Chceme pokračovať v už začatých aktivitách, ktoré sa pomaly vrývajú do podvedomia ľudí. Ide nám najmä o integráciu ľudí so zdravotným postihnutím do spoločnosti.
Veľmi nás teší, že o projekt prejavili záujem aj iné slovenské mestá. Srdečne ďakujeme všetkým, ktorí nám pomohli i pomáhajú pri našich aktivitách. Verím, že rok 2018 bude prínosom pre nás všetkých a že sa nám podarí stierať hranice medzi zdravou populáciou a ľuďmi s hendikepom.
Čo sa prístupu štátu týka, je to beh na dlhé trate, ktorý sa začína v srdci jednotlivca. Verím, že ľudí so skutočne ľudským prístupom bude neustále pribúdať.
O odpovede na rovnaké otázky sme požiadali aj Mireka Zemana, ktorý má vo vzťahu k tomuto portálu špecifické postavenie. Je jeho prevádzkovateľom. Zároveň je majiteľom spoločnosti, ktorá ponúka kompenzačné pomôcky pre zdravotne postihnuté osoby, hlavne invalidné vozíky.
Mirek Zeman, spoločnosť Letmo
Pokúsim sa odpovedať v trochu schizofrenickej pozícii, teda za spoločnosť Letmo, ako jedného komerčného „hráča“ na trhu, ale aj za neziskovú organizáciu Vozmen, ktorá prevádzkuje portál Vozickar.info a usporadúva napríklad Salón Vozickar.info.
♦ V produktovej oblasti dochádzalo v roku 2017 k už tradičnej evolúcii. V každej skupine výrobkov prišla nejaká novinka a čitatelia Vozickar.info ju možno zaznamenali. V sedacích systémoch je to celá skupina Roho produktov a detská verzia Tarta Kid. Pri elektrických vozíkoch sú to nové produkty Quickie Puma, ktoré majú skvele riešené nastavovanie sedenia. Pri mechanických vozíkoch sme zaznamenali v kategórii ultraľahkých skladacích vozíkov opäť najľahší model Quickie Krypton.
Už sme si na to zvykli, je ale dôležité to vnímať, že slovenskí zákazníci dostávajú to najlepšie, čo v Európe existuje. Respektíve môžu dostať to naj…, ale občas to má mnoho háčikov. A tým sa dostávame k činnosti „neziskovky“ Vozmen. Aby sa vozičkár zorientoval v tom, čo môže získať, od koho a kde, musí občas dosť pátrať.
Aj preto sme prišli v závere roka 2017 s projektom Salón Vozickar.info, ktorý sa konal v Piešťanoch. Záujem cieľovej skupiny jednoznačne potvrdil jeho filozofiu a dodal nám obrovský elán pre pokračovanie.
Nečakané novinky pre tohtoročný Salón Vozickar.info
♦♦ V roku 2018 teda budeme pracovať hlavne na prepojení produktovej ponuky s očakávaním zákazníkov. K tomu nám poslúži napríklad už spomínaný Salón.
Pripravujeme najväčšiu prezentáciu sedacích systémov, už tradične širokú ponuku mechanických a elektrických vozíkov, rozprávanie o sedení, technológiách, ale aj o sexe. To všetko doplnené legislatívnou poradňou, servisom vozíkov a nekončiacim testovaním. Diskusia s hosťami bude tento raz stredobodom celej sály a obklopovať ju budú vystavené produkty, kaviarenská časť a servisná zóna. Kaviarenská časť je možno tou najdôležitejšou. Budem nesmierne rád, ak sa Salón stane tradičným miestom stretávania.
Na senecký Salón sa môžete registrovať už teraz na adrese https://www.vozickar.info/salon/. Sála má kapacitu až 600 ľudí, ale vzhľadom na vystavovateľskú a servisnú sekciu budeme prijímať registráciu návštevníkov len asi do polovičného množstva. Ako vždy je vstup zdarma, ale je nevyhnutná registrácia na uvedenej stránke.
„Prevádzková“ a „investičná“ hlúposť v slovenskej realite
Zostáva mi ešte odpovedať na časť druhej otázky: Aké zmeny by sa mali v štáte udiať v prospech komunity zdravotne postihnutých? V skratke by som povedal, že štát by mal prestať byť žabou sediacou na prameni. Má to dve roviny. Systémom tečú neskutočné peniaze, no ich „stráženie“ a rozdeľovanie ako činnosť spotrebováva násobne viac, než je potom „pridelené“ užívateľovi vozíka. To je podľa mňa „prevádzková“ hlúposť.
Druhou rovinou je „investičná“ hlúposť zodpovedných ľudí. Mali by si uvedomiť, aké zaujímavé je pre štát dobre vybaviť a kvalitne rehabilitovať vozičkárov. Azda sa nám v roku 2018 podarí vypracovať s nejakou ekonomickou fakultou prípadovú štúdiu. Tá nám určite potvrdí, že aktívny vozičkár, ktorý pracuje, jazdí na festivaly, „páli“ naftu, stretáva sa s priateľmi, stravuje sa v reštauráciách, je pre štát prospešnejší ako ten, ktorý sedí doma čakajúc na dôchodok. Investícia do vozíka potom bude len minimálnym nákladom oproti „výnosom“, ktoré zo zdaneného vozičkára Slovensko má.
Ak niekto vidí tento „konflikt“ podobne, budem rád, keď mi napíše.
Všetko dobré v celom roku 2018 praje
Mirek Zeman, mail@mirekzeman.com
Ďalšie články z tejto kategórie:
https://www.vozickar.info/aky-bol-rok-2016-a-aky-bude-rok-2017/
https://www.vozickar.info/o-pristupnosti-slovakov-nepotesil/
https://www.vozickar.info/vianocne-zvyky-v-rodinach/
https://www.vozickar.info/kapustnica-ludia-proti-hendikepu/
