Fyzická aktivita naštartovaná veľkou loptou

Pre zdravého človeka je cielený pohyb v podobe športových aktivít prejavom moderného štýlu života. Pre telesne postihnutého je fyzická aktivita viac-menej nutnosťou. A dvojnásobne to platí pre človeka, ktorý je pripútaný na invalidný vozík.

V prvom rade musí posilňovať zdravé partie tela, lebo má takmer nulový pohyb. Lebo inak aj to funkčné bude časom prinajmenšom ako prispané. „Poštekliť“ musí aj tie svalové partie, ktoré sú čiastočne nefunkčné. To preto, aby sa rozhýbali a aspoň trochu sa „pochlapili“ alebo aspoň pre to, aby sa úplne nepopsuli. A potom je tu ešte okrídlené presviedčanie psychológov – fyzická aktivita prispieva o očiste duševného zdravia.

• Fit lopta aktivuje a kontrahuje najmä posturálne svaly

Teoretický „manuál“, čo treba robiť pre „zamestnanie“ nepostihnutých časti tela, zlepšenie funkčnosti postihnutého orgánu či pre kompenzáciu hendikepu, teda už poznáme. Druhou, tou náročnejšou časťou je vytvoriť zmysluplný cvičebný program pre vozičkára. Nie je to jednoduchá úloha. Človek odkázaný na invalidný vozík sa nepostaví, svižne sa nepredkloní, nohami sa nezaprie o podložku. A keď leží, nohy nedvihne.

Z času na čas sa však nájde cvičiteľ, ktorý zostaví  špeciálne cviky pre vozičkárov, aby fyzická aktivita s nimi žila. Jednu zaujímavú cvičebnú zostavu s fit loptou sme našli aj my. Jej autorkou je Veronika Tirpáková z Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. (V súčasnosti zrejme pracuje ako odborná asistentka v Slovenskej zdravotníckej univerzite.) Okrem iného tvrdí, že v prípade vozičkárov medzi jednu z možností ako stimulovať intenzívnejšie fyzické napredovanie patria aj cvičenia s fit loptou bežne využívanou na rehabilitačné účely.

„Okrem primárnej kompenzácie, ktorá hľadá spôsoby ako eliminovať nedostatky vyplývajúce z nefunkčnosti, fit lopta poskytuje svojou originálnosťou a hravým charakterom aj sekundárnu kompenzáciu následkov v psychike. Paraplegici sú schopní najviac vyťažiť z výhod, ktoré poskytuje vozík, preto navrhujeme aj cvičenia s fit loptou vo vozíku. To im zvýši samostatnosť pri cvičení a minimalizuje závislosť na iných osobách,“ uvádza v metodických pokynoch k cvičeniu V. Tirpáková.

Zároveň dodáva, že zaujímavosť fit lopty spočíva v jej mnohostrannom využití. Princíp cvičenia je charakteristicky tým, že pohyb s ňou núti cvičenca neustále udržiavať rovnováhu. Preto je potrebné pri každom pohybe sústrediť sa na správne držanie tela. Vtedy sa aktivizujú a kontrahujú najmä posturálne svaly. Faktom tiež je, že pravidelným a správne aplikovaným cvičením dochádza k zlepšeniu svalového korzetu. Pomocou fit lopty, ktorá ako nestabilná sférická plocha núti zapájať svaly v úplne nových a prekvapivých dimenziách, sa dá pôsobiť aj na hlboký stabilizačný svalový systém.

• Fyzická aktivita volá po desiatich cvikoch s fit loptou

Takže poďme na to. Ponúkame desať cvikov s fit loptou, ktoré zostavila  V. Tirpáková, aby fyzická aktivita bola na prospech paraplegikovi na vozíku.

Cvik č. 1

Poňať ho môžeme ako hru. Vozičkár vzpaží ruky a pevne chytí fit loptu. Ruky by mal mať v lakťoch vystreté. Asistent sa postaví za neho a loptu tiež chytí do rúk. Vozičkár sa snaží loptu dostať vystretými rukami pred seba a asistent sa mu v tom potipohybom snaží zabrániť. Oživením tohto cviku môže byť malá finta asistenta. Zámerne umožní cvičencovi na vozíku dostať loptu miere pred seba a potom ju priťahuje späť k sebe. Vozičkár musí na túto zmenu silových pomerov aktívne reagovať. A v tom momente sa zákonite zaktivizujú ďalšie svaly cvičenca na vozíku.

Cvik č. 2

Vozičkár sa tentokrát zaobíde bez asistenta, ale fyzická aktivita napriek tomu chýbať nebude. Najprv si treba vymerať správnu vzdialenosť od steny. Predpažiť pokrčmo s tým, že uhol v lakťovom kĺbe je 90 stupňov. Prsty zovrieť v päsť a takto pritláčať loptu o stenu. Lopta sa v žiadnom prípade nesmie dotýkať kolien. Po tejto príprave je potrebné zatláčať do lopty čo najväčšou silou. Pozor na polohu pliec, ktoré treba tlačiť smerom dole.  Cvik bude nesprávne prevedený pri vytlačení ramien smerom k ušiam.

Cvik č. 3

A teraz cvik znovu s asistentom. Vozičkár držiac loptu vytočený do ľavej strany ju maximálnou silou tlačí smerom k asistentovi, ktorý sa snaží vytvoriť takú protisilu, aby lopta ostala v rovnovážnom stave. Nie je chybou, ak asistent stojí s jednou nohou vykročenou dopredu a loptu si opiera o stehno. Ten istý cvik opakujeme s tým, že vozičkár je vytočený do opačnej strany, aby boli obojstranné svaly rovnomerne zapájané do cvičenia. Uhol vytočenia na vozíku je závislý od schopnosti vozičkára vykonávať daný pohyb.

Cvik č. 4

Vozičkár drží loptu vo vzpažených rukách. Mierne sa predkloní a v tejto polohe asistent v pokľaku drží loptu z opačnej strany. Vystreté ruky a trup má vozičkár v jednej rovine. V tejto polohe zatláča do lopty. A znovu sa môže asistent trochu pohrať s fyzickými reakciami cvičenca na zmenené silové pôsobenie protitlakom. Loptu môže trochu silnejšie zatlačiť, aby sa vozičkár mierne vystrel a musel silnejšie zatlačiť do fit lopty. Ale pozor, aby ten protitlak asistenta nebol prisilný.

Cvik č. 5

Tento cvik je náročnejší na „technické zabezpečenie“. Potrebné sú dve rovnako vysoké lavice. Nahradiť ich možno aj primerane dlhými stolčekmi, ktoré používajú malé deti na sedenie. Horšie to však bude so zabezpečením dvoch fit lôpt. Ak sa ich podarí zohnať, aj táto fyzická aktivita dobre padne. Vozičkár je medzi dvoma lavičkami, ruky má pokrčené pripažmo tak, že uhol v lakťovom kĺbe je 90 stupňov. Úlohou je zatlačiť lakťami do lopty tak silno, že sa vozičkár dvihne zo sedačky.

Cvik č. 6

Keď už sa nám podarilo zabezpečiť dve fit lopty, využijeme ich aj pri ďalšom cviku. Asistent vyloží vozičkárovi nohy na jednu loptu. Druhú si vozičkár vezme do rúk a drží ju vo vystretých rukách. Pokiaľ to je možné, ruky by nemali byť v lakti zohnuté. Asistent tlačí chodidlá do lopty. Po niekoľkých sekundách si loptu položí na kolena. Tento cvik treba robiť v niekoľkých opakovaniach. Cvičenci s funkčným brušným a chrbtovým svalstvom si môžu cvičenie obohatiť o predkláňanie sa s loptou a následné vystretie trupu. Takto si cvičenec posilní chrbtové a čiastočne aj brušné svalstvo.

Cvik č. 7

Tento cvik je obdobou cviku č. 5 s tým rozdielom, že fit lopty nie sú položené na lavičkách, ale na zemi. Úlohou cvičenca je zatlačiť dlane tak silno do lôpt, že zadok oddelí od sedačky. Tento cvik je mimoriadne náročný na správnu polohu trupu, ktorý cvičenec nesmie mať predklonený dopredu. V takom prípade by mohla nastať situácia, že si cvičenec odtlačí lopty dozadu a on sám prepadne dopredu. Tento cvik totiž preveruje aj schopnosť cvičenca udržať potrebnú stabilitu tela.

Cvik č. 8

Pri tomto cviku lavička nie je bezpodmienečne nutná. Nahradiť ju môže aj stolička. Ideálna by bola menšia detská stolička, aby sa cvičenec pre loptu predkláňal. Vozičkár bude mať loptu po pravej strane. Dvihne ju oboma rukami, chvíľu podrží vo vystretých rukách nad hlavou (znovu sa snažiť, aby boli ruky v lakti vystreté). A potom ju položí vľavo na zem. Vystrie sa, oddýchne si a potom znovu chytí loptu na zemi a zopakuje celý cvik. Pri opakovanej sérii cvičenie začíname s loptou položenou po ľavej strane cvičenca.

cvik č. 9

Tento cvik má dve podoby. Táto fyzická aktivita je rozdelená podľa zdatnosti vozičkára či podľa rozsahu jeho hendikepu. Lopty po oboch stranách slúžia ako opory rúk na pritiahnutie sa s vozíkom dopredu alebo dozadu. Jednoduchšou alternatívou je priťahovať sa opierajúc len o jednu loptu, pričom druhá ruka je na obruči kolesa. Takže cvičenec si tak trochu pomáha pri posúvaní vozíka. Ak však vozičkár zvládne pritiahnuť sa k lopte bez pomoci druhej ruky, potom je cvik s jednou loptou ešte náročnejší.

Cvik č. 10

Aj keď sa posledný cvik javí ako jednoduchý, nie je to tak. Nie je síce pri ňom nutná mimoriadna fyzická aktivita, ale na zachovanie stability a hlavne na využitie jemnej motoriky rúk je tento cvik mimoriadne náročný. Stačí totiž trochu nesprávne posunutie lopty za chrbtom a druhou rukou ju už cvičenec nezachytí. Problémy s týmto cvikom môžu mať aj vozičkári, ktorí majú zoslabenú jednu z horných končatín alebo cvičenci so spazmami (vôľou neovládané sťahy svalov).

• Frekvencia cvičenia je na výsosť individuálna

Ako uvádza V. Tirpáková, autorka tejto zostavy, z pohybových schopností pri cvičeniach s fit loptou na vozíku sa rozvíjajú okrem koordinačných aj kondičné schopnosti, predovšetkým statická sila (cvičenia č. 1, 2, 3, 4).

„Na zlepšenie koordinácie u paraplegikov slúžia cvičenia zamerané na rozvoj statickej rovnováhy, ktorá sa realizuje izometrickou kontrakciou posturálnych svalov. A nemožno ju chápať ako absolútnu nehybnosť, ale ako neustály návrat, kolísanie okolo ideálneho bodu (cvičenia č. 5, 6, 7). Kinesteticko–diferenciačnú schopnosť vytvárajúcu predpoklady pre vysokú presnosť pohybov, jeho jednotlivých fáz, ako aj celkového pohybu v časových, priestorových a silových parametroch zlepšujú cvičenia č. 8, 9 a 10,“ dozvedáme sa z metodických pokynov V. Tirpákovej.

Zámerne sme pri jednotlivých cvikoch neuvádzali ich časové trvanie, počet cvikov v jednej sérii a ani počet sérií pri jednotlivom cviku. Táto frekvencia u človeka so závažným onemocnením je špecifická a závisí od mnohých objektívnych i subjektívnych faktorov. Niekedy stačí aj zmena tlaku vzduchu na to, aby mal vozičkár problém „prehodiť“ sa z vozíka na posteľ a nieto ešte aj cvičiť. Ale nezamieňajte si objektívno-subjektívne dôvody s lenivosťou, lebo cvičiť musíme!

(j.szabo@vozickar.sk)

Zdroj: http://www.athletics.sk/dokumenty/Fitlopta.pdf

Ďalšie články z tejto kategórie:

https://www.vozickar.info/speedfitness-pomaha-aj-vozickarom/

https://www.vozickar.info/paintball-hracov-telesnym-postihnutim/

https://www.vozickar.info/kefty-pomaha-vozickarom/

https://www.vozickar.info/aj-vozickara-trapi-rozkysnuta-postava/