Daniel je presvedčený, že život bude mať napriek „ťažkému“ hendikepu plnohodnotný
Hlúpy nápad, ktorý skončil najprv amputáciou jednej nohy a nakoniec amputáciou všetkého od trupu dole.
Daniel bol zo všetkých od začiatku až do konca najodvážnejší.
Najdôležitejšou úlohou po prepustení z nemocnice sa stalo získanie vodičského oprávnenia.
Práca automechanika minulosťou, práca v IT firme „svetlou“ budúcnosťou.
Nie je veľa ľudí, ktorí by v takej krízovej situácii mali odvahu zabojovať o svoj vlastný život. Avšak 19-ročný Daniel sa nevzdával ani vo chvíli, keď jediným riešením bola amputácia celej dolnej polovice tela. Aj to len s 50-percentnou pravdepodobnosťou, že operáciu prežije.
Lekári na konečné vyliečenie nenachádzali „liek“
Najprv však krátko o tom, čo všetko osemnásťmesačnému pobytu v nemocnici predchádzalo. Daniel sa rozhodol skrátiť si čas čakaním na vlak „výrobou“ vtipnej fotografie. Spolu s kamarátom vyliezli na prvý vagón odstaveného vlaku. Postavili sa. Chvíľu sa dohadovali, čo by malo byť na fotografii. Daniel urobil krok dozadu a „schytal“ krátky balans. Aby ho vyrovnal, podvedome dvihol ruku dohora.
No to nemal robiť. Vlak bol stále pod prúdom. Pocítili to obaja. Daniela sila vysokého napätia hodila na zem. Utrpel viaceré zlomeniny, okrem iného stavcov a chrbtice. K tomu sa pridružili popáleniny na 25 percentách tela. Jeho kamarát tiež skončil na zemi. Dočasne prišiel o zrak i sluch. Keď sa prebral, ponáhľal sa ratovať kamaráta. Daniel totiž stále horel. Rýchle privolal odbornú pomoc a potom sa pokúšal uhasiť jeho oblečenie.
Po 22 operáciách zásadné zlepšenie neprichádza
Viac už prezrádza záznam z 2. lekárskej kliniky Fakultnej nemocnice v Motole. Daniel utrpel dvojnásobnú zlomeninu hrudníka, zlomeninu viacerých stavcov. Pripraviť sa musel na amputáciu ľavej nohy a s tým súvisiacou rekonštrukciou panvy. Za osemnásť mesiacov absolvoval 22 prevažne ťažkých operácií. Napriek tomu sa jeho zdravotný stav zásadne k lepšiemu nezmenil.
Posledná, 23. operácia
Sepsa napriek veľkej snahe lekárov pomaličky postupovala. Jedným z riešení bola amputácia celej spodnej časti tela. Lekári sa však tohto radikálneho rozhodnutia obávali. Takéto operácie sa často nerobia, preto sa ich úspešnosť odhadovala na 50:50. Lekári tiež nevedeli, ako bude na tento návrh reagovať samotný pacient. Predsa len by išlo o nezvratný a závažný zásah, ktorý však nezaručoval stopercentnú úspešnosť operácie.
Na prekvapenie lekárov Daniel okamžite súhlasil. Vraj je načase urobiť bodku za týmto príbehom. Buď vyhrá život alebo… Vraj už sa na túto tému rozprával aj s rodičmi. Nie je preto potrebné nič ďalšie riešiť, vyhlásil Daniel rezolútne.
Po odchode z nemocnie bol prvoradý „vodičák“
Operácia bola naplánovaná do všetkých detailov. Každý vedel, kde je jeho miesto a čo má robiť. Prakticky sa žiadne komplikácie nevyskytli. Lekári riešili len štandardné problémy a reagovali na bežné podnety. Daniel nadobudol vedomie popoludní. Bol síce bez celej spodnej časti tela, ale cítil sa lepšie.
Ako prvú úlohu si Daniel po odchode z nemocnice stanovil absolvovanie kurzu pre získanie vodičského oprávnenia. Doma pri samoobslužných činnostiach je v podstate úplne samostatný, no pre získanie mobility potrebuje auto. To mu umožní nielen dochádzať do práce, ale využívať ho aj na voľnočasové aktivity.
Z perspektívneho automechanika učiaci sa IT pracovník
Samozrejme, na prácu automechanika, čo študoval, môže zabudnúť. Ako vášnivému hráčovi počítačových hier, ktorý si dokázal mnohé problémy vyriešiť sám, mu jedna „priateľská“ IT firma ponúkla pracovné miesto. Daniel je presvedčený, že prácu zvládne a čo bude treba, to sa doučí. A časom bude pre firmu prínosom.
Ďalšie články z tejto kategórie:
