Daniela Filipiová – architektka a politička

Je viac ako isté, že svoje verejné či tajné predsavzatia musí človek, ktorý sa odrazu stane zdravotne hendikepovaným, viac či menej prispôsobovať novej realite. Ku kýženému cieľu sa dopracováva „kráčajúc“ po náročnejších chodníčkoch, ale výsledným efektom, pokiaľ je chcenie prítomné, je splnenie toho, čo si človek vysníval, čo si predsavzal, že dosiahne. Dôkazom pravdivosti tohto tvrdenia je česká politička Daniela Filipiová (59). Svojím aktívnym životom dokazuje, že imobilita nie je dôvodom na rušenie pracovných a súkromných snov či nesplnenie stanovených úloh.

• Po operácii stratila kamarátov

Prvé varovanie, že nie všetko je s jej telom v poriadku, si Daniela uvedomila v roku 1977. V tom čase študovala architektúru v prvom ročníku na vysokej škole. Pri úplne bežnom predklonení sa nad vaňou pocítila ostrú, až pálivú bolesť v nohách. Dopotácala sa do izby, no tušila, že je zle. Nohy boli odrazu, ako sa sama vyjadrila, úplne mŕtve.

V nemocnici jej diagnostikovali veľmi zriedkavé ochorenie – arteriovenóznu malformáciu miechy, s ktorým sa D. Filipiová narodila. Vďaka špeciálnym liečebným postupom lekári nad chorobou zvíťazili. V máji 1977 k chorobnému ataku došlo, v decembri už Daniela lyžovala.

Bez akýchkoľvek ďalších zdravotných problémov doštudovala, vydala sa a porodila dcéru. No potom sa znovu všetko „pokazilo“. A lekári zistili, že Daniela mala dve malformácie. Tá druhá, ktorú v roku 1977 neobjavili, zatiaľ narástla a „vtlačila“ sa do miechy. Neodvratná operácia v roku 1986 už nebola taká úspešná ako tá prvá pred takmer desiatimi rokmi. D. Filipiová ostala ochrnutá od pása dole.

V tomto období si toho Daniela užila viac ako dosť. Ešte pred operáciou sa rozhodla požiadať o rozvod. Spomína si, že manžel bol v podstate rád. K tomuto kroku sa odhodlala pre to, lebo zistila, že to nie je muž do nepohody. A jej reaálne hrozila, čo sa aj naplnilo, imobilita.

A po operácii stratila, okrem jedného, všetkých kamarátov. Jedni sa len odmlčali, iní sa jej vedome vyhýbali. Taká bola vtedy doba. Ako sa vyjadrila v publicistickej relácii Českej televízie 13. komnata, ľudia si proste mysleli, že keď má človek nemocné nohy, tak má aj nemocnú hlavu.

• D. Filipiová a jej cesta od architektky k političke

Napriek tomu všetkému sa Daniela Filipiová nepoddala osudu. Po nutnej niekoľkomesačnej rehabilitácii sa znovu vrátila do práce. Architektúre, ktorú vyštudovala, ostala verná počas celej svojej profesijnej kariéry. Od roku 1991 podnikala na živnostenský list v odbore konzultácií a projektovania stavieb so zameraním na bezbariérové stavby a ich úpravy. Pôsobila ako konzultantka správnej aplikácie stavebného zákona, ktorým sa stanovujú všeobecné požiadavky na užívanie stavieb osobami so zníženou schopnosťou pohybu a orientácie.

Filipiová sa doposiaľ venuje odbornej publikačnej činnosti v rôznym periodikách. Svoje poznatky architektky – vozičkárky zhrnula v knihe Život bez bariér. Rieši v nej nielen bezbariérovosť pohybu, ale aj psychologické aspekty s tým spojené. Ako konzultantka spolupracuje so záujmovými organizáciami združujúcimi telesne postihnutých. Často publikuje v časopise Vozíčkář, jej odborné články o bezbariérovosti boli uverejnené v časopisoch Můj dům či Můžeš. V spolupráci s ministerstvom práce vydala publikáciu Projektujeme bez bariér, ktorá slúži ako podrobná príručka pre projektantov a pracovníkov v stavebníctve.

• Ministerka zdravotníctva v druhej Topolánkovej vláde

Filipiová sa znovu vydala a porodila druhú dcéru. Napriek tomu, že popri svojom intenzívnom profesijnom pôsobení ako architektky musela zvládať aj povinnosti súvisiace s riadnym chodom rodiny, v roku 1997 sa začala aj politicky angažovať – vstúpila do Občianskej demokratickej strany (ODS). A znovu začala pracovať naplno.

Už o tri roky neskôr, v roku 2000 vyhrala vo svojom pražskom obvode senátne voľby a stala sa senátorkou Senátu ČR za ODS. Začala pracovať vo Výbore pre zdravotníctvo a sociálnu politiku. V roku 2010 sa stala predsedníčkou tohto výboru. Ešte predtým, v roku 2009 pri rekonštrukcii bola menovaná ministerkou zdravotníctva v druhej Topolánkovej vláde.

Aj vo svojej politickej kariére sa D. Filipiová okrem zdravotníckym a sociálnym témam naďalej venuje problematike bezbariérovosti, ktorá umožňuje aj imobilným ľuďom viesť plnohodnotnejší život. A v tejto svojej činnosti bude pokračovať minimálne do 20. októbra 2018, kedy jej končí súčasné volebné obdobie senátorky. Viac o jej politických aktivitách sa dočítate na stránke www.filipiova.cz.

(j.szabo@vozickar.sk)