Divadlo Barka – umelecký unikát (zrejme) v celom stredoeurópskom priestore

od Ján Szabó · 30.5.2016

Páčil sa Vám článok? Prosím, ohodnoťte ho

4.6 (91.25%) 48 hlasov

Azda neexistuje prirodzenejší priestor pre dokonalú integráciu zdravotne postihnutých so zdravou majoritou ako (obojstranne) bezbariérové divadlo. Najprv nevidomí, mentálne postihnutí či pohybovo znevýhodnení herci vedno so zdravými nacvičia a svojou umeleckou invenciou individuálne obohatia režisérsky rukopis. A keď to zvládnu na jednotku s hviezdičkou, po ich hereckom/tanečnom výkone na pódiu divadla Barka, ktoré prevádzkuje Liga vozíčkářů v Brne, zaznie standing ovation. Nie všetci diváci sa však postavia, pretože pravidelnými návštevníkmi takého kultúrneho priestoru sú aj ľudia s funkčným postihom dolných končatín.

Divadlo Barka je priestor, kde končí hendkep, ostych

Sprevádzať nás po ňom bude Aneta Vidurová, ktorá raz povedala, že divadlo Barka http://divadlobarka.cz/ je priestor, kde končí hendikep, ostych, konvencia a začína sa dobrodružstvo objavovania seba samého, alternatívna realita, v ktorej sa otvára možnosť ukázať, čo v človeku je bez ohľadu na jeho fyzický stav (pozri http://vozickar.com/dvacetileta-barka-ma-zkusenosti-i-energii-do-dalsich-vyzev/).

Poďme teda zdvihnúť oponu, aby sme nahliadli do skutočne unikátneho priestoru, ktorý poskytuje zázemie desiatkam integrovaných, ale i bežným amatérskym či poloprofesionálnym divadelným súborom. Najprv však nakuknime do rodného listu divadla Barka.

Objekt ako svoj budúci otvorený kultúrny priestor si v roku 1994 prenajalo občianske združenie Liga vozíčkářů v Brne…

„V rodnom liste však musí byť veľkými písmenami uvedené meno Zdeňka Vlachovská s dodatkom – zakladateľka, prvá a doposiaľ jediná riaditeľka divadla Barka,“ prerušila snahu o priblíženie postupnej chronológie vzniku divadla Aneta Vidurová. A našu pozornosť upriamila na ten povestný jediný bod zrodu, na prvotnú príčinu, od ktorej sa odvíjajú všetky budúce následky. „Zdeňka pri jednej náhodnej návšteve divadelného zázemia, ktoré v tom čase spravovala Janáčkova akadémia múzických umení (JAMU) v Brne, zaregistrovala niečo výnimočné – bezbariérový priestor, ktorý umožňoval dostať sa s invalidným vozíkom až na javisko. A v tom momente uvidela to, čo iným ani len nenapadlo. V jej mysli sa začal vytvárať obraz toho, čo je dnes realitou.“

Zdravotne znevýhodnení herci, imobilní diváci

Divadlo Barka, ktorého základnou filozofiou je sprostredkovávať stretnutie a spoluprácu medzi postihnutými a zdravými umelcami a milovníkmi umenia, ročne poskytuje priestor približne 40 súborom počas sto vystúpení a pre potrebných asi 1 500 hodín skúšok. Na 150 miestach diváckeho auditóriá sa ročne vystrieda asi 9-tisíc ľudí.

„Zhruba 30 – 40 percent vystúpení sú v podaní súborov, v ktorých hrajú aj zdravotne znevýhodnení herci. Neraz sú to predstavenia, počas ktorých je na pódiu viac vozičkárov ako zdravých hercov. A v hľadisku? Na jednom predstavení môže byť priemerne dvanásť až pätnásť vozičkárov. V hľadisku máme vytvorený jeden celý vozičkársky rad. Navyše, niektorí imobilní diváci počas predstavenia radšej sedia medzi zdravými,“ uviedla Aneta Vidurová.

Divadlo Barka je domovská scéna pre päť súborov

Divadlo Barka nemá kmeňových hercov či tanečníkov. Avšak päť súborov kultúrny priestor Ligy vozíčkářů považuje za svoju domovskú scénu. Platí to pre integrované Divadlo Járy Pokojského, ktoré angažuje aj hercov s telesným postihnutím. Divadlo začínalo hraním Cimrmanových hier a nadväzuje na humoristické dielo autorskej dvojice Svěrák – Smoljak. Na doskách divadla Barka sa cítia ako doma už od roku 1997.

Cyranovy boty INTEGRA je tanečný súbor angažujúci aj ľudí s telesným postihnutím. Každoročne otvára aj verejné hodiny integrovaného tanca pre mladých ľudí s hendikepom. Tohto roku sa súbor premenoval na Proty boty.

Najnovším „domácim“ súborom hlásiacim sa k divadlu Barka je divadielko Fortel. Jeho repertoár tvoria komédie a hry pre deti. A jeho špecifikom je angažovanie nevidomých hercov.

„Tanečný súbor Filigrán, ani študentské divadlo SUUD nemajú medzi sebou zdravotne postihnutých hercov a tanečníkov. To je však jedno zo špecifík divadla Barka – poskytuje priestor rôznym umeleckým projektom, integrovaným i „bežným“. A vďaka tomu vzniká v divadle určitý, fyzikálnym jazykom povedané, prienik, kedy sa svet postihnutých a zdravých prepája, prepóluje. Súbory sa úplne prirodzene stretávajú a občas vymyslia nejaké spoločné aktivity,“ poukazovala na jeden z následkov prvotnej príčiny Aneta Vidurová.

Bez pomoci zvonka by divadlo dve desaťročia neprežilo

Spomíname integrované divadlá, ale v júnovom programe divadla Barka z jedenástich predstavení nie je ani jedno, v ktorom by ste mohli očakávať hendikepovaného účinkujúceho. To preto, že mesiac pred divadelnými prázdninami stojí pred všetkými súbormi náročná úloha – príprava na prehliadku integrovanej tvorby pod názvom Fest in. Tento rok sa uskutoční v závere októbra.

„Táto naša aktivita je, ako ste to expresívne nazvali, ďalším pozitívnym následkom vzniku divadla Barka. Na javisku sa predstavia rôzne zoskupenia z celej republiky, zdraví a hendikepovaní umelci. Podtitul tohto festivalu – Postihnutí umením – má naznačiť, že nie je potrebné sa tohto slova báť. Obrazne povedané – postihnutý umením – môže byť každý, bez ohľadu na svoj telesný či duševný hendikep,“ uviedla Aneta Vidurová.

Otvorene priznajme, že festival okrem priestoru, ktorý poskytuje na prezentáciu toho najlepšieho, čo sa v poslednom období vytvorilo v oblasti integrovaného divadla a tanca, plní ešte jednu prepotrebnú úlohu. Je „nadlimitným“ zdrojom príjmu pre trvalo podvýživený rozpočet divadla Bárka. Divadlo totiž musí na svoju prevádzku žiadať ministerstvo kultúry a Mesto Brno o granty, ktoré, bohužiaľ, nemá nikdy dopredu isté. A aj keď im ich schvália, nepokryjú ani 50 percent skutočných ročných nákladov. Takže, bez intenzívnej vlastnej činnosti a zháňania mimorozpočtových zdrojov by divadlo Barka neprežilo.

„Skutočne, bez podpory zvonka by sme ročne potrebných minimálne 1,3 miliónov korún jednoducho nedali dokopy. Ešteže nám pomáhajú sponzori. Nie je ich veľa, ale ďakujeme aj za nich. A tak sa musíme uberať aj cestou organizovania benefičných koncertov, získavania kontaktov na viaceré nadácie. Spoliehame sa aj na podporu drobných darcov či na poplatky súborov za prenájom našich priestorov,“ uvádzala rôzne formy zabezpečovania peňazí Aneta Vidurová.

Dodala, že nie je jednoduché každoročne „naškrabať“ potrebné financie, ale Lige vozíčkářů sa to zatiaľ zakaždým podarilo. Neraz s odetými ušami, s vypätím všetkých síl, ale predsa. Ako Aneta tvrdí, divadlo Barka za to proste stojí.

Aneta a jej podobní sú kyslíkom bytia pre divadlo Barka

Určite má pravdu, pretože kultúrny priestor, ktorý brnenská Liga vozíčkářů vytvorila v podobe divadla Barka, je ojedinelým a unikátnym počinom, ktorý samostatne žije už 22 rokov. Žiadny iný projekt tohto zamerania a s ušľachtilým cieľom spájať umelecký svet hendikepovaných a zdravých neexistuje nielen v Česku, ale ani na Slovensku. Zo zahraničia síce poznáme súbory pracujúce s hendikepovanými hercami a tanečníkmi, ale existencia divadla prioritne určeného pre umelecké súbory so zdravotne znevýhodnenými členmi je pre nás zrejme v celom stredoeurópskom priestore veľká neznáma.

Divadlo Barka môže žiť a rozvíjať sa len vďaka ľuďom, ktorí si umeleckú koexistenciu sveta hendikepovaných a zdravých stotožnili s vlastnou filozofiou bytia. Táto charakteristika, určite okrem mnohých iných, v tých najpravdivejších farbách vykresľuje Anetu Vidurovú, ktorá nás zákutiami divadla Barka sprevádzala. Je nielen šéfredaktorkou časopisu Vozíčkář http://vozickar.com/, v ktorom píše o/pre zdravotne postihnutých, zároveň sa snaží správne smerovať jeho obsah, starať sa oň, ako aj o redaktorov i čitateľov. Aneta je aj herečkou v integrovanom divadelnom súbore Járy Pokojského (napríklad zdravotná sestra v Přelete nad kukaččím hnízdem), dokonca aj režisérkou (napríklad Balada pro banditu). Je teda, a nielen ona, kyslíkom pre divadlo Barka, ktoré len vďaka tomu môže voľne dýchať.