Dohovor OSN nie je na Slovensku veľmi vítaný
ČLÁNOK PONÚKA: Spätný pohľad na diskusiu, ako je v krajinách EÚ plnený Dohovor OSN v oblasti možnosti výberu formy bývania pre osoby so zdravotným postihnutím. Prezradíme, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré boli za neplnenie úloh skritizované.
Napriek tomu, že uplynulo už osem rokov, čo Slovensko ratifikovalo Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, mnohé opatrenia z neho neplní. Potvrdilo sa to aj na odbornej diskusii na pôde Európskeho parlamentu (8. marca). Spoluorganizátorkou podujatia bola europoslankyňa Jana Žitňanská, ktorá na pasivitu kompetentných orgánov už dlhodobo upozorňuje a vyzýva k zmene stratégií.
Hlavným podkladom odporúčaní, ktoré na podujatí zazneli, boli výsledky z monitoringu v 18 členských štátoch EÚ vrátane Slovenska. Prehľad záverov predstavila Európska sieť pre nezávislý život (European Network on Independent Living (ENIL), Tá v spolupráci s partnermi monitoring v minulom roku uskutočnila.
Slovenská europoslankyňa poznatky, ktoré z diskusie vyplynuli, zverejnila na svojej oficiálnej internetovej stránke. V príspevku pod titulkom Hoci sú peniaze z eurofondov k dispozícii, ministerstvo nekoná. Na čo ešte čaká? sú zverejnené podnetné informácie. J. Žitňanská uviedla, že kritika na našu krajinu odznela kvôli pomalému prechodu z inštitucionálnej starostlivosti na komunitné služby.
■ Do diskusie o bývaní zapojiť klientov a ich rodiny
Jana Žitňanská, ktorá kritizovala nečinnosť slovenských ministerstiev už v minulosti, navyše upozorňuje, že “papier znesie veľa”. Faktom totiž je, že Dohovor OSN na Slovensku v niektorých vo všeobecnosti známych oblastiach, ako je napríklad školstvo, zdravotníctvo, ale aj doprava, nenachádza reálnu implementáciu.
„Napriek finančným balíkom, ktoré Slovensko dostáva od Únie v podobe fondov, sa prechod z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť nekoná. Problémy v čerpaní sú na viacerých úrovniach. Okrem toho, že ministerstvo práce úplne zlyháva a nekoná, problémom je aj neskoré zverejňovanie podmienok výziev, pričom splnenie týchto kritérií je už samo o sebe náročné. Pre nedostatok času na prípravu tak žiadosť uchádzači nepodajú vôbec,” tvrdí europoslankyňa a dodáva, že ani eurofondy nebudú k dispozícii večne. Na jednej strane je preto potrebné využiť peniaze teraz. Zároveň je však nevyhnutné nastaviť mechanizmus komunitných služieb tak, aby bol dlhodobo udržateľný.
Počas podujatia rezonovala aj výzva smerujúca k členským štátom. Do diskusie o vhodných riešeniach bývania majú zapojiť aj samotných klientov a ich rodiny. Jana Žitňanská aj z tohto dôvodu pozvala do Bruselu skupinu matiek a opatrovateliek, ktoré sa o svojich blízkych so zdravotným postihnutím starajú v domácnosti. Jednou z nich bola aj Klára Dynisová, ktorá povedala:
Efektívne čerpanie eurofondov však môže skvalitniť život týchto rodín už teraz. Dohovor OSN jasne určuje potrebné ciele. Ak by komunitné služby rôzneho typu začali fungovať ako majú, rodičia a ďalší príbuzní by ich mohli využiť ako odľahčovaciu službu.
„O deti so zdravotným postihnutím sa starajú väčšinou osamotené matky. V prípade, že musia navštíviť lekára, vybaviť úradné záležitosti, či dokonca v čase ich hospitalizácie sa nemá o ich deti kto postarať,” približuje súčasnú situáciu Žitňanská.
■ Napĺňať Dohovor OSN v časti výberu formy bývania
Európska sieť pre nezávislý život, monitoring ktorej bol predmetom tejto diskusie, uviedla aj konkrétne výhrady a nedostatky v jednotlivých monitorovaných krajinách. V súvislosti so Slovenskom je zdôraznené, že existujú obavy z oneskorenia pri realizácii národného projektu, ktorý by mal byť zameraný na uľahčenie deinštitucionalizácie. V súčasnosti sú v tomto ohľade veľké problémy, Dohovor OSN je (nielen) v tomto ohľade vzdialený od slovenskej praxe.
Napriek tomu, že výzva Európskej komisie bola otvorená v máji 2017, národný projekt ESF sa na Slovensku do konca minulého roka nezačal plniť. Potenciálni žiadatelia (inštitúcie) nemajú dostatok informácií o možnosti čerpania financií. Zariadenia sociálnych služieb v súčasnosti prevádzkuje regionálna samospráva (vyššie územné celky). A týchto kompetencií sa neochotne vzdáva. Regionálne stratégie nekladú dôraz na služby založené na komunitách, ale na existencii veľkých zariadení, čo je v rozpore s európskymi zámermi.
Existujú tiež prekážky pri získavaní finančných prostriedkov pre mimovládne organizácie. Od partnerov v národnom projekte sa vyžaduje spolufinancovanie (kvôli pravidlám štátnej pomoci) a slovenský riadiaci orgán ESF uprednostňuje veľké projekty.
Európska sieť pre nezávislý život sformulovala súbor odporúčaní na efektívnejšie čerpanie eurofondov určených na deinštitucionalizáciu. Tie majú prispieť k tomu, by bol Dohovor OSN v tejto oblasti účinnejšie napĺňaný. Základom by sa mali stať komplexné školenia úradníkov venujúcich sa problematike ľudí so zdravotným postihnutím. Vrátane tých, ktorí s operačnými programami priamo pracujú (plánujú, monitorujú a vyhodnocujú ich). Potrebná je aj intenzívnejšia spolupráca medzi generálnym riaditeľstvami Európskej komisie, pod ktoré legislatíva v oblasti zdravotného postihnutia spadá. Dôkladnejšie treba sledovať už existujúce projekty a potrebný je monitoring konečných výsledkov, teda prínos pre ľudí so zdravotným postihnutím. Zlepšiť sa musí aj monitoring čerpania fondov a to prostredníctvom získavania detailnejších informácií o použití od členských štátov.
Ďalšie články z tejto kategórie:
https://www.vozickar.info/zitnanska-pre-osoby-so-zdravotnym-postihnutim/
https://www.vozickar.info/o-pristupnosti-slovakov-nepotesil/
https://www.vozickar.info/opatrovatelia-cakaju-na-vyssi-prispevok/
https://www.vozickar.info/maria-szegfuova-bojuje-s-uradnikm/
