Erotika na vozíku už nie je, našťastie, (absolútne) tabuizovaná téma
Povedali sme si, že posledný tohtoročný príspevok by mohol byť tak trochu menej vážny. Máličko uletený, ale medzi riadkami vskutku pravdivý. A ešte aj štipku provokujúci a pre niekoho (možno) poburujúci. Presne taký totiž niekedy býva aj Silvester, oslava odchodu Starého a príchodu Nového roka.
-
Kelti a ich snaha o plodenie slávnych potomkov
Podľa titulku je už zrejmé, aká téma spája „atribúty“ uvádzané v úvode. Aby sme však obsah tohto príspevku obhájili z pohľadu tematickej naviazanosti na čas, kedy polnoc mení posledné číslo v letopočte, ponúkame najprv exkurz do minulosti.
Keltský Nový rok (1. novembra) sa nazýval Samain. Najstaršie zachované písomné záznamy o zvykoch spojených s týmto sviatkom pochádzajú z prvého storočia. Kelti považovali Samain za dôležitú časovú hranicu. Noc rozdeľujúca starý a nový život (rok) bola výnimočná, jedinečná. Mala magickú moc.
Druidi, keltskí kňazi privolávali mŕtvych medzi živých, tajomnú tmu rozjasňovali ich veštby. Ako blesky hrmeli ich proroctvá. Kelti verili, že mužský potomok splodený počas noci Samainu bude slávnym bojovníkom. Z dievčaťa vyrastie mimoriadne plodná žena. Jediná magická noc roka preto často patrila rituálnemu fyzickému spojeniu mladých žien a mužov túžiacich po potomkoch.
-
Starí Rimania a ich bohovia na každú príležitosť
Naša ďalšia krátka zastávka bude v starovekom Ríme, kde mali bohov vo veľkej úcte. Niektorých svätých „ukradli“ Grékom a premenovali ich, iných si vytvorili sami. V panteóne rímskych bohov nájdeme aj takých, ktorí boli (doposiaľ sú?) zodpovední za „zdravý“ sex. Veď erotika bola v tých časoch takou bežnou súčasťou (aj spoločenského) života ako návšteva rímskych kúpeľov či rozprávanie príbehov centurionov.
Bohom spojeným s pohlavnou túžbou bol napríklad Priapos. V jednom pompejskom dome rozkoše bol zobrazený s mohutným „mužstvom“. Jeho kult sa „prelieval“ do pôsobenia boha Mutuna Tutuna, ktorý plnil obdobnú ochrannú funkciu. Rimania mali aj tri bohyne manželskej súlože. Novomanželku, aby sa nespierala mužovi, upokojovala Prema. Pertunda pomáhala manželovi pri deflorácii a Pernica bola zodpovedná za riadne vyvrcholenie milostného aktu oboch.
Rimania sa na tieto božstvá obracali podľa toho, s akými problémami sa trápili, alebo aké kvárili ich partnerov/ky. Pri bôžikoch zapaľovali sviece, nosili im obetné dary. Najčastejšie, niektorí len preventívne, ich vzývali a prosili o ochranu vždy v prvý deň Nového roka. Starí Rimania totiž hlboko verili aj v dnešných časoch používanému prísloviu – Ako na Nový rok, tak po celý rok. A 1. januára naň mysleli aj v posteli. 🙂
-
Príliš úzkostlivo chránia minoritu zdravotne postihnutých
Už teda vieme, že erotika má silvestrovské korene. Prezradíme aj to, že impulzom venovať sa tejto „šteklivej“ téme bolo pobúrenie verejnosti nad, údajne, nehoráznym počinom Kelye Jenner. Hviezdička americkej reality show, najmladšia 19-ročná sestra Kim Kardashians nafotila sériu lascívnych fotografií pre magazín Interiew.
Na tom by nebolo nič zlé, veď niektoré dievčatá v jej veku už nafotili omnoho odvážnejšie fotografie (a nielen tie). Kelye ale pri niektorých záberoch sedela na zlatom invalidnom vozíku. Oblečená len v latexe a s nohami… A to vraj už je neprijateľná erotika na vozíku. Ľudia na sociálnych sieťach boli zhrození. Znechutení. Zjavovali sa komentáre typu – erotika na vozíku je niečo neprirodzené, zdravotné postihnutie nie je módny výstrelok. Niektorí žiadali, aby sa Keley ospravedlnila všetkým ľuďom, ktorí sú odkázaní na invalidný vozík.
Šéfredaktor magazínu Interiew vydal vyhlásenie, v ktorom bolo uvedené, že nechápe, prečo tieto zábery vyvolali takmer davovú psychózu. Erotika na vozíku predsa nie je nič poburujúce. Redakcia uverejnením týchto záberov nechcela a ani nikoho neurazila. Aby sa potvrdil tento názor, magazín dal renomovanej agentúre vypracovať anketu. Vyše 75 percent respondentov z radov vozičkárov považovali fotografie za sexy. Takmer všetci respondenti sa vyjadrili, že erotika na vozíku nie je nič neprirodzené, nič urážajúce. Len tri percentá oslovených malo výhrady k invalidnému vozíku na fotkách.
Zdá sa, že niektorí až príliš úzkostlivo, puritánsky chránia minoritu zdravotne postihnutých. Vytvárajú okolo imobilných ľudí akési umelé, neprirodzené, v podstate neexistujúce prostredie. Veď tvrdenie, že zdravotné postihnutie nie je módny výstrelok, je dokonca tak trochu hlúpe. To je to isté, ako keby sme žiadali ospravedlnenie od modeliek, ktoré v priestoroch školy mali módnu prehliadku. Lebo vzdelanosť nie je módny výstrelok. Alebo športovci budú žiadať ospravedlnenie od fotomodeliek, že sa fotili povedzme na ihrisku, kde oni idú pri zápase dušu vypľuť.
-
Čo je dovolené mužom, nesmie byť zakazované ženám
Takúto takmer servilnú, možno len farizejskú, pokryteckú, ale určite nepotrebnú ochranu ťažko zdravotne postihnutí nechcú. City, teda aj erotika patria do ich života. Dokonca tak ako v zdravej majoritnej spoločnosti, rovnako aj v minorite zdravotne hendikepovaných sú z pohľadu morálky či odvahy/ochoty rôzni ľudia. Niekto na pláži leží v kútiku, aby na neho iní nečumeli, iný/á sa pokojne poprechádza po nuda pláži. Jeden/na súhlasí so sexom len po svadbe, druhý/á si zaň dá kedykoľvek platiť.
Poďme sa teda poprechádzať (pre niekoho) po tajomnom, skrytom či zakázanom, zapredanom mestečku s názvom Erotika na vozíku. Nech všetci pochopia, že svet erotiky nemá hranice rozdeľujúce zdravých a hendikepovaných. V tom dobrom, morálne akceptovateľnom, ale ani v tom zlom, spoločnosťou odsudzovanom erotickom živote. Viac či menej rozdielne môžu byť len spôsoby prejavu erotiky v týchto dvoch skupinach.
Mestečko nás teda víta širokou vstupnou ulicou. Bulvár s veľkými bilbordmi i menšími reklamnými tabuľami má príslovečný názov Umelecké akty. Dôvody, prečo sa niektoré vozičkárky zoblečú a nechajú odfotiť, sú väčšinou zhodné s pohnútkami zdravých žien s podobnými ambíciami. Je to určitý dešpekt k morálnemu diktátu spoločnosti. V niektorých prípadoch môže ísť o pozdvihnutie vlastného sebavedomia či „hlas“ silného ega. Alebo prejav hrdosti typu – veď som dokonalá, nemám sa za čo hanbiť.
Ochota nafotiť akty môže mať aj ďalší dôvod – feminizmus. Ten môžeme charakterizovať často uvádzanou zásadou – čo je dovolené mužom, nesmie byť zakazované ženám. S týmto heslom sa už konal nejeden protestný pochod žien s odhalenými prsami. Veď ak môže kulturista s vyrysovanou hruďou svoju muskulatúru predvádzať na pódiu, môže predsa svoje prednosti ukázať aj žena. Aj taká je proste erotika na vozíku.
Akty pekných vozičkárok či inak telesne postihnutých žien môžu mať aj iné pozadie. Ide o formu protestu proti spoločenskému diktátu vnucovaných estetických noriem. Práve preto sa začali telesne postihnuté modelky objavovať na módnych mólach, práve preto propagujú napríklad aj spodnú bielizeň. Príkladom tohto postoja je najznámejšia modelka bez nôh dvadsaťštyriročná Kanya Sesser. Na našom portáli sa už v minulosti predstavila v príspevku Nepotrebujem nohy, aby som sa cítila sexi!
-
Už v 11. storočí staré Anglicko zrodilo exhibicionistku
Na bulvári Umelecké akty sme našli aj „zašitú“ bočnú uličku s názvom Exhibicionizmus. Medicínskou rečou povedané, ide o jednu z porúch voľby sexuálneho objektu. Drvivá väčšina imobilných žien/mužov nemá sexualitu utlmenú. Exhibicionisti/ky teda sú aj medzi vozičkármi. Človek znalý pomerov by povedal – nič nového pod slnkom.
Aj keď má táto úchylka viacero stupňov a podôb, my sa budeme venovať len tej najnevinnejšej. Je to erotika na vozíku v podobe odhaľovania sa na verejnosti. Avšak len s upútaním pozornosti bez potreby následného fyzického kontaktu s inou osobou. Vyvolanie očného kontaktu je pre vozičkárov – exhibicionistov o to jednoduchšie, že väčšinou pútajú pozornosť už len tým, že sú na vozíku. Odhalenie nahého tela je už bonus, ktorý stopercentne zaberie.
Nemyslite si, že odhaľovanie sa na verejnosti je nejaký rozmar „nemorálneho“ novoveku. Aj z minulosti sú známe ženy, ktoré s odhaľovaním svojho tela nemali problém. Spomeňme anglosaskú šľachtičnú lady Godivu (11. storočie). Bola mimoriadne obľúbenou medzi obyvateľmi mestečka Coventry, lebo neraz sa snažila vymôcť pre nich nejaké výhody. Raz, aby primäla svojho manžela knieža Leofrika znížiť dane, cez mesto precválala na koni úplne nahá. Zahalená bola len svojimi krásnymi dlhými vlasmi. Leofrik, uchvátený jej odvahou, zrušil dane, okrem daní za kone. Godiva preto každý rok v rovnakom čase cválala po meste znovu a znovu úplne nahá. Od roku 1678 v Coventri túto mýtickú jazdu oslavujú slávnostnou procesiou hlavnou ulicou mesta.
-
Po náročnej nočnej „žúrke“ vypadla z okna
Teraz už prechádzame na „tenký ľad“. Erotika na vozíku a prostitúcia, verejné domy, pornografia. To všetko totiž existuje aj vo svete imobilných ľudí. Jeden bradatý vtip na túto tému má podobu otázky: Aký je rozdiel medzi umeleckým aktom a pornografickým obrázkom? Dvadsať rokov! Táto odpoveď presne vystihuje neustály posun spoločenského vnímania reality v tejto oblasti. Podobným vývojom prechádza aj erotika na vozíku. Doba, kedy bola táto téma absolútne nepredstaviteľná, je našťastie už preč. Ľudia začali či začínajú akceptovať sexuálne potreby ľudí s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. A to je dobré, správne a prirodzené.
Aj preto v našom fiktívnom mestečku Erotika na vozíku žije Leah Caprice. Nikdy si nedala rukáv odtrhnúť, keď ju muži vábili do postele. A nechala si za to dobre zaplatiť. V jedno ráno však, zrejme po náročnej nočnej „žúrke“, vypadla z okna. Zlomila si chrbticu a natrvalo skončila na invalidnom vozíku.
Keďže nič iné ako najstaršie remeslo na svete neovládala, po odchode z nemocnice sa znovu začala ponúkať. Na jej veľké prekvapenie sa zákazníci len tak hrnuli. Leah dvihla ceny poskytovaných služieb, no napriek tomu mala zákazníkov stále dosť. A začala sa objavovať aj na porno stránkach v rôznych odvážnych videách.
-
Muži boli ochotní za sex na vozíku zaplatiť omnoho viac
Leah sa so svojou novou skúsenosťou pochválila na sociálnej sieti a začala velebiť erotiku na vozíku. Jej tvrdenie, že je žiadanejšia na vozíku ako keď bola zdravá, sa rozhodli preveriť univerzitné študentky sociálnych vied v Hamburgu.
Jedna vysokoškoláčka sa nalíčila a obliekla tak, aby sa čo najvernejšie podobala na pouličnú prostitútku. Posadila sa na elektrický invalidný vozík a na známej ulici Reeperbahn v Sankt Pauli (mestská časť Hamburgu) oslovovala sexu chtivých mužov. Ponúkala im platený sex s vysvetlením, že má ťažkú svalovú dystrofiu. Na prekvapenie všetkých, ktorí sa na tomto sociálnom experimente podieľali, dievčina na vozíku mala ponúk na sex neúrekom. Muži boli ochotní za erotiku na vozíku zaplatiť omnoho viac ako bežnú taxu. Len ich zaujímalo, ktoré svalové skupiny má postihnuté…
-
Producenti zabezpečili vhodnú profesionálku
Teraz erotika na vozíku z opačného uhla pohľadu. Zdá sa, že pre imobilného muža je omnoho zložitejšie dohodnúť si sex so ženou. Uvedomovala si to aj matka 26-ročného Johna z Londýna, ktorá veľmi chcela, aby ho zažil. Vedela však, že vzhľadom na vážny zdravotný stav si sám nedokáže „zabezpečiť“ partnerku na erotické hry. Preto sa o všetko postarala sama. Prikývla na ponuku anglického televízneho kanála Channel 4, producenti ktorého zabezpečili vhodnú profesionálku pre jej syna. Kameramani stanice potom detailne nasnímali celú prípravu, i samotný akt straty panictva. Takže John nakoniec precítil svoj prvý sexuálny zážitok so ženou. Avšak pod dohľadom tisícok očí.
Problémy s hľadaním spôsobu, ako si „zariadiť“ sex so ženou už nemajú muži v Berlíne. Majitelia erotického klubu Tiffany si totiž zobrali k srdcu požiadavku vytvárať pre imobilných rovnaké podmienky ako pre zdravých. Prebudovali svoj štvorposchodový klub v štvrti Kreuzberg na bezbariérový. A to nielen čo sa týka vstupu do objektu s tromi výťahmi či prístupu do kabaretných priestorov a k baru. Erotický salón má aj bezbariérové izby, dokonca bezbariérové kúpeľne a sociálne zariadenia v nich. A napriek tomu, že do bezbariérovosti majitelia investovali značný objem peňazí, ceny za poskytované služby nezvýšili ani pre vozičkárov.
-
Detaily nie sú nutné, aby sme pochopili, že erotika na vozíku…
Teraz by sme mohli navštíviť ďalšie ulice nášho mestečka Erotika na vozíku. Viaceré z nich majú názvy rôznych erotických pomôcok. Niektoré boli dokonca špeciálne navrhnuté pre partnerov, z ktorých jeden či obaja majú určité pohybové obmedzenia. Vstúpiť by sme mohli aj do ulíc s rôznymi podobami BDSM aktivít. Aj tie sú totiž známe a používané medzi vozičkármi. Aj v tomto prípade totiž platí, že s čím súhlasia obidvaja partneri, to nie je neprípustné. Je to proste akceptovateľné.
To je však už hranica, ktorú sme sa rozhodli neprekročiť. Nie pre to, že by to bolo zakázané. Skôr pre to, že do takých detailov nie je potrebné zachádzať. Podstatné je, aby sme si uvedomili, že človek na invalidnom vozík nie je „monštrum“ zbavené všetkých citov. Imobilný človek je väčšinou z pohľadu sexuálnych potrieb na tom rovnako ako jeho zdravý proťajšok.
Vo sfére, ktorá je spoločnosťou z pohľadu morálky odsudzovaná, je teda život časti zdravých i hendikepovaných ľudí rovnaký. Z toho logicky vyplýva, že aj akceptovateľný erotický svet oboch skupín je porovnateľný. Preto si dajme záväzok, že aj z tohto pohľadu budeme v budúcom roku voči vozičkárom a inak zdravotne postihnutým chápavejší a tolerantnejší. A nezabúdajme, že vozičkár nepotrebuje antisexuálnu ochranu. Chce len, aby erotika na vozíku nebola len nenaplnenou túžbou, ale prejavom, citom akceptovaným majoritou zdravých.
Ďalšie články z tejto kategórie:
https://www.vozickar.info/vianocne-darceky-vsetkym-citatelom/
https://www.vozickar.info/taska-kengura-pre-vozickara/
https://www.vozickar.info/vianocna-kapustnica-vonajuca-clovecinou/
https://www.vozickar.info/den-zdravotne-postihnutych-slovaci-ignoruju/
https://www.vozickar.info/pohodove-citanie-viac-ci-menej-vaznych-clankov-na-temu-novy-rok/
1 odpoveď
[…] bola obsahom niekoľkých príspevkov. Medzi najčítanejšie patrí článok pod názvom Erotika na vozíku už nie je, našťastie, (absolútne) tabuizovaná téma. Písali sme aj o tom, že v susednom Česku sú pri riešení tohto intímneho problému […]