Kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá výhovorky
Už viackrát sme na portáli vozickar.sk uverejnili články, ktorými sme poukázali na to, že Slovenská republika rozhodne nerobí pre svojich zdravotne postihnutých občanov toľko, koľko by mala. A aj to, čo robí, neraz robí ako „spomalený slimák“. Sme svedkami toho, že ak už sa aj slovenskí politici rozhodnú niečo pre zdravotne postihnutých občanov urobiť, potrebujú na to neprimerane dlhý čas. Pravdivosť tohto tvrdenia potvrdzujú aj nedávno zverejnené informácie súvisiace s poriadne oneskoreným prijatím zákona zavádzajúceho do praxe inštitút komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorý má chrániť a presadzovať ich práva. Túto informáciu sme priniesli v článku s titulkom Práva zdravotne postihnutých pod ochranou komisára.
Najnovšie sme svedkami toho, ako nepružnosť a pomalosť rozhodovania slovenských zákonodarcov doslova poškodzuje záujmy a práva zdravotne postihnutých. Slovensko sa totiž nezapojí do projektu Európsky preukaz zdravotného postihnutia, ktorý vyhlásila Európska únia (EÚ). Preukaz umožňuje držiteľom preukazu ZŤP využívať vo vybraných krajinách EÚ zľavy v oblasti kultúry, športu, cestovného ruchu či verejnej dopravy. Vinou príslovečnej slovenskej liknavosti štátnej administratívy tieto výhody nebudú môcť využívať hendikepovaní u nás doma.
Európska únia výzvu na zapojenie sa do projektu Európsky preukaz zdravotného postihnutia zverejnila dňa 10. júla 2015. Od tohto dátumu mohli členské krajiny únie predkladať svoje vlastné návrhy projektov, v ktorých si mohli sami určiť, aké výhody a v ktorých oblastiach chcú poskytnúť zdravotne postihnutým z iných členských štátov. Termín predkladania návrhov vyprší 30. septembra. Je síce pravdou, že na predkladanie návrhov bol vyčlenený pomerne krátky čas, ale to nič nemení na fakte, že krajiny, ktoré chceli, sa do projektu zapojiť stihli. Okrem iných napríklad aj Slovinsko a susedné Poľsko. Slovenské ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ako dôvod nezapojenia sa do pilotného projektu uvádza nedostatok času na zmenu vnútroštátnej legislatívy a neexistujúcu legislatívu na európskej úrovni. Takže je to jasné – kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá výhovorky.
Takéto odôvodnenie s veľkou dávkou irónie a sarkazmu pripomína starý školský vtip: „Pani učiteľka, prosím, ja nemám domácu úlohu, lebo mi ju zožral pes.“ Na pôde Európskej únie ale takéto zdôvodnenie rozhodne neobstálo. Ako píše vo svojom stanovisku komisárka Marianne Thyssenová: „Opatrenie sa nezačína od nuly. Projektová pracovná skupina pracovala na základných prvkoch systému približne dva roky a projekt nevyhnutne neznamená zavedenie zmien do vnútroštátnych systémov alebo právnych predpisov. Ak by boli nejaké zmeny potrebné, môžu sa vykonať počas obdobia realizácie projektu.“
Sklamaná z postoja Slovenska je aj Jana Žitňanská, poslankyňa Európskeho parlamentu a podpredsedníčka skupiny pre práva osôb so zdravotným postihnutím, ktorá sa pre portál europskenoviny.sk vyjadrila: „Slovensko nezapojením sa do projektu nielenže porušuje Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ale príde aj o 60-tisíc eur, čo bola minimálna suma, o ktorú sme sa v projektovej výzve mohli uchádzať. Je to hanba.“
Ďalšie články z tejto kategórie
https://www.vozickar.info/eurokluce-pre-zdravotne-postihnutych-k-toaletam-su-v-nedohladne/
https://www.vozickar.info/prava-zdravotne-postihnutych-pod-ochranou-komisara/
