Hororový film V pasci môže mnohých zaujať
Osemnásťročný Stephen haváriu prežil, ale ostal vo vegetatívnom stave.
Hororový film V pasci sa nechal vlákať do vlastnej pasce a nenaplnil očakávania.
Najslabšou časťou scenára boli dialógy, ktoré nezaujali, boli často plné klišé.
Pokiaľ ide o herecké výkony, bolo sa na čo pozerať a čo pozitívne hodnotiť.
Už ste premotivovaní toľkými domácimi aktivitami, ktorými ste napĺňali uplynulé týždne? Keďže sa na nás nevzťahujú žiadne obmedzenia, prijmite pozvanie do kina Vo vozíku. Avšak pozor, pokiaľ ste ľakaví, máte ťažké sny alebo veľkú nočnú predstavivosť, radšej si nájdite inú zábavu. Ponárame sa totiž do hororových vôd. Aj taký žáner sme totiž objavili v ponuke snímok, v ktorých dominantnou postavou je osoba v invalidnom vozíku. Vo filme V pasci je to osemnásťročný Stephen, o ktorého sa vo vegetatívnom stave stará Mary Portmanová (Naomi Waatsová).
V úvodnej časti len jedna (takmer) hororová scéna
Ak by sme použili divadelný jazyk, horor V pasci začína krátkou predohrou, ktorá končí smrťou. Dejovo však vytvára základný obraz celého filmu.
Otec ide odviesť syna (za trest) do prísnej internátnej školy. Stephen najprv mlčí a keď sa konečne ozve, začne sa s otcom hádať, vyčítať mu, že ho chce internátnou školou len potupiť. Stephanova urazenosť nakoniec vyústi v neželaný fyzický kontakt. Otec udrie syna a ten sa aktívne bráni. Krátke fyzické intermezzo končí dopravnou nehodou.
Dej pokračuje o pol roka neskôr. Mama po nakŕmení prekladá nevlastného syna vo vegetatívnom stave do invalidného vozíka. Napriek tomu, že jeho otec pri dopravnej nehode zomrel, stará sa o neho ako o vlastného. Po prvej tretine filmu si užijete len jednu „ľakačku“ ako pripomienku na manželovu smrť. No takúto nočnú moru si reálne užíva nejedna žena, ktorej manžel tragicky zahynul.
Je zrejmé, že v horore má atmosféra hustnúť a na povrch musia vyrážať nevysvetliteľné momenty a minúty strachu. Lenže vo filme V pasci sa dej nechá vlákať do vlastnej pasce a zaostal za očakávaniami. Nevypísaná Naomi Waatsová vytvorila sľubnú premisu, no potom začína vrstviť ošúchané scény, ťažkopádne ne(v)hodné filmové detaily. A čo je ešte horšie, aj dialógy plné klišé. Tie sú azda najslabšou časťou scenára. V takom prípade, logicky, Naomi dlho trvá rozvinúť poriadnu zápletku. Keď sa jej to (občas) podarí, zahluší ju úbohou pointou.
Výkon malého Toma bol nadpriemerný
Dejovo je film v pasci akýsi plochý, neúplný, nedotiahnutý do konca. Azda najviac to poznať na postave päťročného Toma. Prišiel o matku a Naomi s ním chce pracovať doma. Vo filme V pasci si však preň príde jej šéfka a prakticky ho Naomi násilne vezme. O niekoľko dní sa chlapec za nevysvetliteľných okolnosti pred domom znovu zjaví. A bez toho, aby bolo zrejmé prečo, sa Naomi o neho opätovne začne starať. Nakoniec Tom odchádza večer z domu a stráca sa v silnej snehovej búrke.
V snímke V pasci je problém so samotným zlom a jeho ukážkami. Na jednej strane sa dej vinie po psychologickom chodníku, no vzápätí seká lacné triky a ťahy. Napríklad prudké uchopenie ruky či neposedné medvedíky v prírode. Podivné (pa)zvuky berieme a niektorí unudení diváci by už dokonca uvítali aj vhodenie nejakých predmetov do kamery. Dobre by padlo aj vŕzgajúce drevo, ktoré by „vyrobilo“ aspoň trochu husej kože. Lenže film V pasci súperí skôr o čo najnižší počet „ľakačiek“ za posledné obdobie.
Aby nebolo všetko čierne, spomenieme aj jeden pozitívny komentár, ktorý oceňuje priebeh filmu a herecké výkony. Dobre bola podľa neho budovaná atmosféra strachu a napätia. Tomov výkon bol údajne nadpriemerný a dosiahol úroveň Mary Portmanovej, ktorá v tejto snímke dominovala. Zhodnúť sa teda môžeme v tom, že pokiaľ ide o herecké výkony, bolo sa na čo pozerať a čo pozitívne hodnotiť.
Známkovanie scenára a réžie už v mnohom závisí od toho, čo od snímky tohto druhu očakávate. Náročný divák, ktorý pri dobrom horore potrebuje všetkých päť P v najvyššej kvalite – dobrú predohru, zaujímavé postavy, nejaké zlo, jeho nevšedné prejavy (niečo hrozivé) a neokukanú pointu – snímka V pasci zrejme neuspokojí. Takého hororového maniaka však už poteší len málo čo. Ostatní si môžu vybrať, či to risknú a sadnú si pred obrazovky alebo nie.
(j.szabo@vozickar.sk)