J. Metelka: Vždy skúšam pokoriť svoj limit
Cyklistický šport na Slovensku v posledných rokoch výrazne naberá na popularite. Zásluhu na tom má najmä mladý Žilinčan Peter Sagan, o ktorého cyklistických kvalitách sa toho už popísalo veľa. Fanúšikom cyklistiky ale určite nie je neznáme ani meno zdravotne hendikepovaného cestného a dráhového cyklistu Jozefa Metelku. Cestu za športovými úspechmi tomuto mladému mužovi pochádzajúcemu z Piešťan a dlhodobo žijúcemu v Anglicku skomplikovala nehoda na motorke, ktorej účastníkom sa stal v marci 2009. Následkom zranení, ktoré pri nehode utrpel, mu bola amputovaná časť ľavej nohy. Prekážky osudu ho však nezlomili, práve naopak. K cyklistike a k športu ako takému sa vrátil vo veľmi krátkom čase po nehode.
Dnes tento dvadsaťdeväťročný športovec žne úspechy nielen medzi zdravotne postihnutými cyklistami, kde je zaradený do kategórie MC 4 (podkolenná amputácia), ale je nutné s ním počítať aj na popredných priečkach medzi zdravými cyklistami. O jeho športových kvalitách svedčí aj fakt, že si ich všímajú aj odborníci v cyklistike. Metelka je zaraďovaný medzi víťazov významných športových ankiet. Na sklonku roka 2015 sa umiestnil hneď v dvoch – stal sa víťazom kategórie paraolympionik roka v 23. ročníku ankety Športovec roka 2015 a ocenenie v kategórii paracyklista získal aj v ankete Zlatý pedál 2015. A to je dôvod, prečo sme ho zaradili do sekcie rozhovorov s významnými zdravotne postihnutými športovcami.
● Venovali ste sa športu aj pred úrazom?
– Športujem odmalička, celá moja rodina je športovo založená. Od svojich troch rokov lyžujem a bicyklujem, v šiestich som začal hrávať tenis. Tenis, lyže a kolesá ma sprevádzajú celým životom, hoci som robil aj iné športy.
● Po absolvovaní piešťanského gymnázia Pierra de Coubertin ste sa rozhodli odísť žiť do Anglicka. Čo vás k tomu viedlo a čomu ste sa tam pred úrazom venovali?
– Na Slovensku ma nič nedržalo a Anglicko sa mi zapáčilo ešte počas môjho prvého pobytu v tejto krajine v čase štúdia na gymnáziu. Počas prvého roka svojho pobytu v Anglicku som si v Londýne založil firmu zaoberajúcu sa predajom tenisových potrieb a trénerstvom. Mal som v úmysle ďalej rozširovať klientelu a postupom času som si chcel založiť akadémiu s obchodom. Darilo sa mi. Súčasne som začal študovať Sport and Coaching na Oxford Brookes University v Oxforde. Bolo to fajn, hoci štúdium bolo v celku náročné.
● Prišiel ale úraz, ktorý zmenil vaše plány…
– Po úraze sa moja trénerská kariéra skončila a musel som rozmýšľať, čo ďalej. Dal som sa naplno na lyžovanie, dokončil som druhý stupeň lyžiarskeho inštruktora a momentálne mi chýbajú dve skúšky na dokončenie tretieho stupňa. V súčasnosti som však cyklistom na plný úväzok, keďže dobré výsledky sa v tomto športe nedajú dosiahnuť popri žiadnom zamestnaní.
● Aké boli prvé mesiace po úraze?
– Na bicykel som vysadol už krátko po nehode a nevynechal som ani prvú „poamputačnú“ zimnú sezónu.
● Ako ste sa dostali k paraolympijskému športu?
– O tomto športe som pravdupovediac predtým veľa informácií nemal. Viac som sa dozvedel až po nehode, keď som už pretekal so zdravými v Anglicku. Kamarát ma upozornil, že keď už jazdím so zdravými a porážam ich, prečo neskúsim aj paracyklistiku. Bol to nový začiatok úžasnej cesty, plnej stretnutí so super ľuďmi a formovania môjho chápania paraolympijského športu.
● Kto vám po úraze pomohol pri etablovaní sa do paracyklistiky?
– Určite Karol Mihok a jeho ŠK Kinex Bytča, ktorý mi vybavil licenciu. Karol bol veľmi tvrdý a v mojich začiatkoch si ma väčšinou doberal, že druhé či tretie miesto nič nerieši a že najlepšie bicykle sa nedávajú porazeným. Tak som si jeho slová vzal k srdcu a dnes som už niekde inde. Hoci stále je čo vylepšovať, Karol ma rozhodne posunul tým správnym smerom.
● V slovenskom paraolympijskom športe výrazne zarezonovalo vaše meno v septembri 2013, keď ste sa postarali o famózny úspech v poslednom kole Európskeho pohára v Prahe, kde ste vyradili šesťnásobného paraolympijského víťaza Jiřího Ježka. Ako si na tieto preteky spomínate s odstupom času?
– Praha má veľmi dobre technicky vyriešený okruh a pretekalo sa mi tam snáď najlepšie zo všetkých doterajších súťaží. O Jiřím som, samozrejme, vedel, veď ho pozná každý. Mal som najazdené z Anglicka, a tak som dúfal, že mi to postačí na to, aby som ho trošku potrápil. Nakoniec som mal o niečo navrch, a tak sa mi ho podarilo prvý raz zdolať. Bolo to super ako sme všetkým ušli a v závere sme to naplno rozbalili.
● Ako ste sa dostali k dráhovej cyklistike? Čím vás upútala?
– Dráhovú cyklistiku som chcel vyskúšať odkedy som sa bol pozrieť na paraolympijských hrách v Londýne v roku 2012. Hoci som „cestár“, drevo pod kolesami ma priam očarilo. Milujem tlak, ktorý je cítiť pri prechodoch zákrutami, tú rýchlosť a naháňanie sa bez bŕzd. V apríli roku 2014 som už v tejto disciplíne súťažil na majstrovstvách sveta, ktoré sa konali v Mexiku.
● Trénovať ste začali polroka pred majstrovstvami na dráhe v Newporte. Napriek krátkej dobe prípravy ste v Mexiku dosiahli vynikajúce výsledky. V stíhacích pretekoch na 4 km ste zlepšili svetový rekord o takmer desať sekúnd. S akým cieľom ste do Mexika cestovali?
– Bral som to ako každé iné preteky – šiel som a dúfal, že získam medailu. Akúkoľvek. Boli z toho napokon tri, z toho jedna zlatá. Mne až s odstupom času došlo, čo sa mi vlastne podarilo.
● Pri vašich výsledkoch nemožno nehľadieť dopredu a nespomenúť tohtoročnú letnú paraolympiádu, ktorá sa bude konať v Rio de Janeiro…
– Bude to obrovská udalosť, ktorú by som si nechcel nechať ujsť a tak sa už teraz svedomite pripravujem.
● Aké vidíte rozdiely v športe zdravých a telesne znevýhodnených, keďže v oboch aktívne súťažíte?
– V paraolympijskom športe som zatiaľ krátko, takže som stihol vnímať viac-menej iba kolesá bicykla a trať. Ale, samozrejme, aj sem už zasiahla komercionalizácia, ktorá bude pomáhať pri získavaní sponzorov a profesionalizácii športu. Ak mám hovoriť iba za cyklistiku, tak komercionalizácia je nevyhnutná. Inak to ani nejde, ak chce niekto súperiť s najlepšími vo svete a dosahovať špičkové výsledky.
● Aký je váš športový cieľ do budúcnosti?
– Mojím snom je dostať sa do kontinentálneho UCI teamu, resp. Pro tour teamu.
Zdroj: SPV
Ďalšie články z tejto kategórie:
https://www.vozickar.info/jozef-metelka-parasportovec-roka-2015/
https://www.vozickar.info/peter-selinga-biliard-musi-mat-clovek-v-srdci-a-hlavne-musi-chciet/
https://www.vozickar.info/tenis-na-voziku-je-kralovskym-sportom-telesne-postihnutych/
https://www.vozickar.info/podakovanie-tym-ktori-najviac-pomohli/
https://www.vozickar.info/polepsila-sa-opat-chodi-do-prirody/
https://www.vozickar.info/hendikep-povysil-na-zlate-vitazstvo/
