Koronavírus je podľa našich respondentov priveľkou hrozbou, ktorú nemožno ignorovať

Celosvetová ekonomika zaznamenáva najhlbší prepad od druhej svetovej vojny, najnovší koronavírus oficiálne zasiahol 129 štátov. Počet nakazených i usmrtených neustále rastie. V tejto chvíli si nikto nedovolí predpokladať, kedy znovu nastane deň nula – deň bez nového onemocnenia, bez úmrtia.

Covid 19, ktorý napáda a nivočí ľudské životy, sa nezastavil ani pred hranicami Slovenska. Epicentrum slovenskej časti celosvetovej pandémie sa presunulo do rómskych osád na Spiši. V piatich lokalitách je v karanténe dokopy vyše 6-tisíc osôb. My sme zisťovali, ako koronavírus vnímajú a ako naň reagujú nami oslovení ľudia s trvalým zdravotným postihnutím. Všetkým osloveným sme položili šesť rovnakých otázok:

1. Ako vnímate obmedzenia súvisiace so zatváraním obchodov, ste za to, aby sa už začali uvoľňovať?
2. Chodíte nakupovať sami, absolvujete pravidelné prechádzky?
3. Ako trávite čas, keď ste doma, popíšte svoj bežný pracovný deň?
4. Súhlasíte so sprísnenými obmedzeniami, ktoré boli prijaté počas veľkonočných sviatkov, kde ste ich trávili?
5. Čo vaše niekdajšie pracovné a športové povinnosti, ako sa udržiavate v kondícii v čase, kedy ešte víťazí koronavírus?
6. Na čo sa najviac tešíte po zrušení karantény, čo si doprajete, že ste toto náročné obdobie zvládli?

Tomáš Mošnička, Dublovice, Česko, handbike

1. Áno, postupné otváranie obchodnej siete by asi bolo správnym rozhodnutím. Štatistiky hovoria samé za seba. Osobne si myslím, že obchody by sa mohli otvoriť úplne všetky. Je totiž úplne jedno, či idú ľudia nakupovať do potravín alebo niekto iný nejaký materiál alebo športové vybavenie. Samozrejme, v nejakom regulovanom režime.

2. Nakupovať chodí manželka. Snažili sme sa trochu predzásobiť, keď to všetko začalo, takže teraz len dokupujeme chýbajúce veci. Pravda je, že do obchodu nechodíme tak často, robíme väčšie nákupy na dlhší čas. V minulosti sme na prechádzky chodievali vždy večer, keď už väčšina ľudí sedela doma. To praktizujeme aj dnes, ale s tým rozdielom, že po ruke máme rúška, ak by sme niekoho predsa len stretli.

3. Čas doma trávim tým, že doháňam nielen pracovné resty, ale aj tie v domácnosti. Čo sa týka práce, som jeden z tých šťastlivcov, že mám home office. Zároveň som samostatne zárobkovo činná osoba a občas robím aj zámočnícku výrobu. Pravdou je, že o túto prácu je teraz menší záujem, ale stále mám čo robiť. V tom sa pre mňa zatiaľ nič nemení, koronavírus má asi iné záujmy.

Bez súťaží chýba porovnanie s konkurenciou

4. Keďže si nemyslím, že v Česku máme lepšie zdravotníctvo ako v Taliansku, skôr naopak, tieto obmedzenia museli prísť. A bolo to správne rozhodnutie. Bohužiaľ, podľa mňa, zbytočne zomrelo veľa starých ľudí. Tu mali byť obmedzenia ešte prísnejšie. Myslím si, že dobrá polovica mŕtvych na Covid 19 by tu s nami za normálnych okolností ešte mohla byť. Ten zákaz zhromažďovania je správne nariadenie, aj sprísnenie podmienok počas Veľkej noci. Sviatky sme so ženou trávili, ako každý rok, doma.

5. Čo sa týka športu, stále sa udržiavam vo forme, aj keď je to v obmedzenom režime. Som asi jeden z mála cyklistov používajúcich rúško. Čo sa týka prípravy, trochu mi chýba motivácia a keď nesúťažím, nemám porovnanie s konkurenciou. Upresním to. Ak sa cyklistovi darí, má z jazdy radosť a vidí, že sa niekam posúva. Naopak, ak sa mu nedarí, tak vie, kde má medzery a kde by sa mal zlepšovať.

V súčasnosti je to také trénovanie bez konkrétneho cieľa. Aj keď sú súťaže majstrovstiev sveta a svetového pohára stále v programe plánovaných podujatí, podľa mňa sa neuskutočnia. Situácia v Európe to neumožní, lebo koronavírus stále útočí.

6. Najviac sa teším, až si s kamarátmi a rodinou urobíme poriadnu „grilovačku“. A budeme sa môcť schádzať, kedy budeme chcieť a až sa zase všetko vráti do normálnych koľají.

Veronika Vadovičová, Šelpice, športová streľba

 1. Správy o vývoji pandémie vo svete ukazujú, že Slovensko robí správne kroky. Sledovala som situáciu vo svete od januára, keďže nás čakali preteky a veľa cestovania. A práve vyspelé štáty podcenili situáciu a teraz to tak vyzerá. Koronavírus útočí z každej strany.

Čierna Hora napríklad začala s opatreniami už v čase, keď sa koronavírus objavil v susedných krajinách. Sprísnili režim na hraniciach a ľudia, ktorí sa vracali domov, museli ísť do povinnej karantény. A to bolo ešte v čase, keď tam nemali ani jeden prípad na Covid 19. Aj napriek tomu sa vírus dostal aj do ich krajiny, ale mohli sa naň pripraviť a majú ho pod kontrolou.

Obmedzenia sú určite oprávnené a správne. Je len na nás, ako sa budeme chovať. A či je pre nás bezpečné otvárať ďalšie prevádzky? Ak by to išlo týmto spôsobom ako je to nastavené teraz, tak prečo nie. Ale asi by nebolo správne otvoriť obchodné centrá, ktoré by boli zrazu plné unudených ľudí. Ja osobne veľa kupujem cez internet, takže zatvorené obchody nevnímam. Taktiež jednotlivé prevádzky, ktoré sme potrebovali, zmenili svoj spôsob predaja. Po telefonickej objednávke nebol problém prísť pre dohodnutý tovar. Predajca ho po zaplatení prevodom nechal za dverami.

Potraviny sme nakúpili v dostatočnom množstve dopredu, takže v obchode bol priateľ za mesiac len dvakrát. Viem, že v tejto dobe nemôžem mať čerstvú zeleninu a ovocie každý deň. Preto sme aj prípravu stravy tomu trochu prispôsobili.

Asi by som viac očakávala od médií. Na začiatku  povzbudzovali ľudí k zodpovednosti a napríklad aj to tlieskanie zdravotníkom bola veľmi silná podpora a ukážka zodpovednosti. Teraz sa to akosi začína kaziť. Média začínajú hľadať senzácie medzi nespokojnými ľuďmi, ktorí nechcú dodržiavať pravidlá. A to potom pôsobí negatívne aj na ľudí, ktorí sa doteraz chovali zodpovedne.

Večerný pohľad na západ Slnka

2. Bývam v rodinnom dome na okraji dediny. Takže to mám oveľa príjemnejšie ako ľudia v panelákoch. Ja si posedím na dvore, zacvičím, vypočujem štebot vtákov, pozriem západ Slnka a som maximálne spokojná. A hlavne, cítim sa ako na dovolenke.

Práve pozerám do kalendára, že sme doma mesiac. Za ten čas sme boli v obchode s potravinami dvakrát a dvakrát v inej prevádzke, keď priateľ potreboval nejaký materiál. Ale to dohodol telefonicky a po dohovore nám predajca len dal tovar pred dvere. A bez toho, aby sme sa s ním boli v osobnom kontakte, sme si tovar zobrali. Vo všetkých prípadoch ale máme rúška a gumené rukavice, tiež sprej s dezinfekciou.

3. Prvé týždne sme od rána mali nejaký program podľa toho, čo bolo potrebné urobiť. Poupratovali sme celý dom a všetko už je na poriadku aj vonku. Teraz je to tak, že doobeda a poobede si robím veci do školy, medzitým sa pomotám v kuchyni a niečo uvarím. Obyčajne okolo pätnástej hodiny si idem zajazdiť na stacionárnom vozíku. Večer pozriem západ slnka, poupratujem čo treba, popritom si pozrieme správy. Nakoniec si idem do izby zacvičiť. Potom si niekedy pozrieme film a okolo polnoci ideme spať.

Konečne na sebe cítim, že som viac oddýchnutá a vo väčšej pohode. Bežne som sa nevedela dočkať, kedy si konečne pôjdem ľahnúť už okolo deviatej hodiny večer. Teraz sa okolo polnoci nútim ísť spať s knižkou v ruke. Proste, všetko zlé je na niečo dobré.

Neohrozovať seniorov v rekreačných oblastiach

4. Keď sa pozriete, že Bratislava bola počas sviatkov prázdna, tak to určite bolo správne rozhodnutie. Ale to, ako sa zachovali ľudia, si nemyslím, že bolo správne. Mnohí si aj tak našli spôsob ako si spraviť po svojom. A rozpŕchli sa po celom Slovensku. Podľa mňa v tejto dobe nie je zodpovedné ani chodiť na chaty či chalupy.

Predsa len, v rekreačných oblastiach bývajú prevažne starí ľudia a chodiť im tam nie je správne. Veď ten človek tam  pravdepodobne pôjde do obchodu alebo von a ktovie… Dnes je zdravý, ale o niekoľko dní môžu prepuknúť príznaky. A tak nezodpovední ľudia môžu vírus pokojne rozniesť po celom Slovensku. A koronavírus sa znovu schopí do nového neočakávaného útoku.

Ja som veľkonočné sviatky trávila doma. Omše som si pozrela na internete. A so známymi som sa spojila telefonicky alebo som znovu využila niektorú formu internetovej komunikácie.

Cvičebných zostáv na internete je dostatok

5. Preteky nám postupne prekladajú na budúci rok, aj paraolympiáda bola preložená. Do doby, kým to nebolo rozhodnuté, sme trénovali v domácich podmienkach podľa plánu. Potom sme trochu zvoľnili, ale denne mám nejaký kondičný tréning. Je to dôležité aj pre môj vlastný dobrý pocit a pohodlie.

Na internete je množstvo návodov ako cvičiť aj bez fitnescentra a akýchkoľvek cvičebných pomôcok. Takže mám teraz po stene polepené papieriky s cvičeniami, ktoré dokážem spraviť sama a denne cvičím aj „strečujem“. Vždy, keď sa začnem cítiť nepohodlne, idem si zajazdiť vo vozíku. Brat mi vyrobil taký kotúčový trenažér ako sa používa na bicykel. Na ňom mám postavený vozík a v podstate na mieste rúčkujem a kolesá sa aj s mojou záťažou točia na mieste. Je to úžasný spôsob ako sa improvizovane hýbať a po každom tréningu sa vždy cítim znova super.

Chcem všetkým prízvukovať, že akýkoľvek pohyb je pre dobrý pocit prospešný. Za normálnych okolností, po streleckom tréningu som vždy unavená, ale čakávalo ma vždy ešte „fitko“, do ktorého sa mi často nechcelo ísť. Ale keď som sa rozcvičila, zrazu som mala znovu veľa síl a dobrú náladu. A keď som odchádzala domov, vždy som trénerovi hovorila, že teraz by som mohla ísť ešte na dva ďalšie tréningy. Takže naozaj chcem všetkým, ktorí sa cítia bez nálady alebo unavene či až ubolene, povedať, že jediný liek je pohyb. Naozaj a dá sa cvičiť aj na mieste.

Koronavírus nudu nepriniesol

6. Ťažká otázka. Ja sa momentálne cítim ako na dovolenke, hoci koronavírus je všade naokolo. Robím si vysokú školu, trénera športovej streľby, a o rok ma čakajú štátnice. Takže teraz si vypracovávam štátnicové otázky a pripravujem materiály na záverečnú prácu. Popritom trénujem kondičku, oddychujem, upratujem. Doma sme za tento mesiac poupratovali všetky izby. Televízor si zapneme len sem-tam, iba keď sú správy alebo večer film.

Ešte som sa nestihla nudiť. Ono sa to nezdá, ale konečne som trošku spomalila a vychutnávam si domácu pohodu. Až teraz som si uvedomila, ako málo času som trávila doma. Chodila som sem len prespávať. Teraz konečne doma aj žijem. Až sa toto všetko skončí, znova začneme trénovať. A opätovne príde ten tradičný kolobeh, ktorý bol predtým, než bola karanténa, než nás obmedzoval koronavírus.

Samuel Andrejčík, Snina, bocia

1. Vnímam ho ako správny krok. Myslím, že každý si je schopný urobiť (alebo zariadiť) zásoby na minimálne niekoľko dní dopredu. Sám mám v svojom okolí ľudí, ktorí do obchodu chodia raz za týždeň, niektorí raz za dva týždne. Čiže sa snažia priestorom, kde sa kumuluje väčší počet ľudí, vyhýbať. Osobne si myslím, že sa nenachádzame v situácii, kedy by sme mohli opatrenia uvoľňovať. Zároveň verím, že takéto rozhodnutia príjmu kompetentní v správnom čase a nám ostáva čakať a správať sa zodpovedne.

2. Obchodom sa snažím vyhýbať. U nás nakupujú rodičia, avšak spoločne absolvujeme pravidelné prechádzky do prírody, ďaleko od mesta.

3. Niekoľko týždňov bolo voľnejšie, asi kým si každý utriasol v hlave, ako budú tie nadchádzajúce dni vyzerať. Aktuálne už dostávame zadania zo školy online, učíme sa dištančne, máme možnosť konzultácií cez rôzne komunikačné platformy. Zároveň vypracúvame zadania, aby sme mali možnosť získať zápočet a pristúpiť na skúšku.

4. Áno, súhlasím. Myslím, že nie je správna doba na to, aby sa davy ľudí začali presúvať po Slovensku. Pokojne sa všetci môžeme stretnúť hneď po tom, čo pandémia upadne a život sa vráti do starých koľají. Sviatky som strávil spolu s rodičmi doma.

Očakávanie obnovených pretekov a stretnutí

5. Čo sa športových činností týka, všetky tohtoročné podujatia, vrátane letných paraolympijských hier Tokio 2020 sa zrušili. Výnimkou by mohol byť decembrový svetový pohár v Dubaji – o ňom ešte nie je definitívne rozhodnuté.

Máme vytvorené individuálne tréningové plány, ktoré sa snažíme plniť doma. Cvičíme s expandermi, máme kondičné tréningy, takisto má každý doma lopty.

Takže základné situácie na kratšie vzdialenosti sa dajú cvičiť aj v pohodlí domova. Všetci robíme čo je v našich silách, aby sme si kondíciu udržali a na kurty nastúpili plne pripravení podať čo najlepšie výkony.

6. Samozrejme sa teším na preteky, nakoľko som takúto dlhú pauzu ešte, za deväť rokov čo hrám bocciu, nezažil. Sme v kontakte s mnohými športovcami po celom svete a vzájomne sa podporujeme a tešíme sa na spoločné stretnutia, keď zodpovednosťou porazíme koronavírus

(j.szabo@vozickar.sk)