Láska bez bariér s francúzskou uhladenosťou

od Ján Szabó · 17.12.2018

Páčil sa Vám článok? Prosím, ohodnoťte ho

4.8 (95.45%) 22 hlasov

ČLÁNOK PONÚKA: Romantická komédia Láska bez bariér – to je pohodlné stominútové leňošenie vytvorené symbiózou nenáročného deja s originálnymi a vtipnými riešeniami, pútavého obrazu z dvoch európskych metropol a pestrého hudobného „podmazu“.

Jednoduchý humor, predvídateľný dej, sociálna tematika, ktorá je chvíľami nasilu zvýrazňovaná, chýbajúce dramatické zvraty. Na druhej strane profesionálny výkon hlavných postáv, milá romantická dejová línia bez opozeraného klišé, láskavý humor, podmanivá hudba. Také (negatívne) i onaké (pozitívne)hodnotenie si vyslúžila francúzska romantická komédia Láska bez bariér, ktorá mala svetovú premiéru vo februári tohto roka.

■ Elegantný donchuan so sexuálnou nezávislosťou

Starnúci francúzsky herec Franck Dubosc si hlavnú postavu vo filme nielen zahral, sám si ju napísal i zrežíroval. Jocelyn predstavuje presne ten prototyp muža, ktorý sa snaží oklamať a uloviť každú ženu, ktorá okolo neho prejde. A stojí za hriech. Používa pritom základné postupy kúpeľných seladónov – vyťahuje sa, pretvaruje sa a predovšetkým neustále klame. Je to proste elegantný donchuan zakladajúci si na slobode, sexuálnej nezávislosti a krátkodobých vzťahoch.

Nová susedka Julie (Caroline Anglade) ho náhodou uvidí sedieť v invalidnom vozíku po nedávno zomrelej matke. A hneď sa mu ako nezamestnaná opatrovateľka ponúkne, že sa o neho začne starať. Jocelynove srdce zajasá. Repertoár balenia pekných žien si vo filme Láska bez bariér rozšíril o nový trik. Veď tentokrát neplánovane sa vďaka nemu zoznámil s krásnou ženou.

Jediný dejový zvrat nastáva vo chvíli, keď Jocelyn prijme Júliine pozvanie na obed k rodičom. Stretne sa tam s jej sestrou Florence (Alexandra Lamy), ktorá sedí v invalidnom vozíku. Divák okamžite pochopí, že na scéne sa až teraz zjavila hlavná predstaviteľka filmu Láska bez bariér. Ak niekto dovtedy vnímal Julie ako hlavnú postavu a v duchu spriadal možné zápletky, mohol začať odznova.

Inak, Jucelynov príchod a zvítanie sa s rodinou svojej susedky Julie bola najhoršie sekvencia filmu Láska bez bariér. Scenáristicky nezmyselne napísaná, chabým a primitívnym pokusom o vtip režijne nezvládnutá. Zákonite teda musela byť herecky celá popsutá. Ešte aj príchod Juliinej sestry na scénu bol akýsi dobabraný.

■ Vzájomná chémia kompatibilného páru

Florence je napriek svojmu pohybovému obmedzeniu mimoriadne aktívna žena so silným sebavedomím a až vyžarujúcou nezávislosťou. V známom a v hudobnom svete žiadanom komornom orchestri hrá na viole a v autobuse cestuje po celej Európe. Vo voľnom čase „lieta“ po tenisovom kurte. Navyše je pekná, atraktívna i vtipná.

A Jucelyn sa do nej bezhlavo zamiluje. Nie je to nijako originálny dejovú smer, ale v romantickom filme nemôže chýbať. Napriek tomu film baví a väčšinou sa pri ňom nenudíme. Dej má spád a úroveň, na nič sa nehrá a vtipy netlačia prehnane na „pílu“. Celým príbehom sa navyše prelína akási typicky francúzsky uvoľnená atmosféra.

Charizmatický Francúz podáva kvalitný herecký výkon, ktorý jednak baví, ale nechýbajú ani emócie. Ide tu skrátka o vyvážený prednes. Podobne je na tom aj predstaviteľka jeho ženského náprotivku. Alexandra Lamy je Duboscovi rovnocennou partnerkou. Obaja herci sa dobre dopĺňajú a tvoria kompatibilné pár, ktorý si rozumie. Ich vzájomná chémia je skrátka znateľná.

Obdobne významnou súčasťou filmu Láska bez bariér je aj prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva. Romantický Paríž poskytuje tú správnu atmosféru. A keďže film sa vyrábal v českej koprodukcii, významnú dejovú linku si „zohrala“ aj Praha. Kúzlo stovežatého mesta a jeho zákutí sú predvedené vo svojej plnej kráse. Vo filme si zahrali aj české herečky Sabina Skalická, Jana Altmannová a Dita Hořínková.

■ Láska bez bariér má francúzsky distingvovaný rukopis

Beznádejne a romanticky zamilovaný Jucelyn má, ako sa dalo čakať, jeden zásadný problém. Ako Florence vysvetliť tak, aby sa nenaštvala, neurazila a neopustila ho, že im na prechádzku stačí len jeden vozík? Niektoré scény a nápady napĺňajúce tento leitmotív boli originálne, iné vtipné, našli sa aj také, ktoré zbytočne naťahovali dej.

Oceniť treba, že film neskĺzava k vulgarizmom obrazu či slovu, k trápnostiam, ktoré často sprevádzajú „moderné“ komédie. Drží si svoju francúzsku distingvovanú líniu v podobe kvalitnej romantickej komédie. Láska bez bariér je proste pozitívna letná romanca s rovnako pozitívnym poslaním. Všetci sme rovnakí bez ohľadu na naše hendikepy, dôležité je to, čo je vo vnútri človeka.

(j.szabo@vozickar.info)