Najlepší muži – muži, ktorí nemali čo robiť, kým neprišiel on… Ludwig Guttmann

„Sestra, tí muži nemajú čo robiť.“ Dá sa predpokladať, že táto alebo veľmi podobná veta výrazne zasiahla do dejín. Túto alebo veľmi podobnú vetu totiž vyriekol poľský neurochirurg profesor  Ludwig Guttmann (1899 – 1980) v roku 1944 v nemocnici v malom meste Stoke Mandeville, severne od Londýna. Nastúpil tam ako mladý ambiciózny lekár, ktorý sa mal starať o paraplegikov, pacientov s ťažkými poraneniami miechy a chrbtice. V tom čase väčšinou išlo o vojakov, ktorí boli zranení v bojoch druhej svetovej vojny.

• Filmový životopisný portrét Najlepší muži

Guttmann to na novom pôsobisku spočiatku vôbec nemal jednoduché. Nielen kvôli tomu, že do Anglicka spolu s manželkou a dvomi deťmi ako Žid utiekol pred nacistickým režimom z poľského mesta Vratislav. Nie vždy totiž boli s pochopením prijímané jeho inovatívne a dovtedy neštandardné  liečebné postupy. Guttmannov nepopierateľný prínos je nielen v oblasti liečebných postupov. Bol zakladateľom jednej veľmi významnej spoločensko-športovej aktivity, ktorá pretrváva dodnes.

Toto všetko veľmi citlivo zachytáva jeho filmový životopisný portrét s názvom Najlepší muži (originálny názov The Best of Men). Pri príležitosti konania výstavy v Židovskom múzeu v Londýne venovanej doktorovi Guttmannovi ho v roku 2012 uviedla britská verejnoprávna televízna a rozhlasová spoločnosť BBC. Postavu hlavného hrdinu filmu zahral vynikajúcim spôsobom, verne a pravdivo anglický herec Eddie Marsan.

Leitmotívom filmu bolo zachytiť, ako doktor Guttmann zavádza dovtedy nepoužívané postupy liečby svojich pacientov. Zmenou, spočiatku nepochopenou a vnímanou s určitým dešpektom, prechádzajú aj zdravotné sestry starajúce sa o pacientov. Vďaka kompletne zmenenej metodike liečby sa z jeho oddelenia stáva jedna z popredných kliník na liečbu poranení miechy a chrbtice.  A doktor Guttmann je „zabudnutý“muž, ktorý spôsobil doslova revolúciu v živote ochrnutých ľudí.

Aby však divák pochopil veľkosť Guttmannovho prínosu, najprv sa musí bez akéhokoľvek zjemňovania, prikrášľovania zoznámiť s liečebnými postupmi či skôr s utrpením pacientov s poranenou miechou a chrbticou pred jeho príchodom. Priam v drastických obrazoch, ktoré tisnú slzy do očí,  sa zoznamuje s faktom, že tieto poranenia znamenali takmer istý rozsudok smrti. Boli to  nanajvýš dva roky života strávené na lôžku v ukrutných bolestiach. Pod silnými dávkami morfia a s telom pokrytým veľkými bolestivými dekubitmi.

Doktor Guttmann presadil potrebu pravidelného polohovania pacientov, aby sa predchádzalo dekubitom. Poukázal tiež na škodlivosť vysokých dávok analgetík pre pacientov a razil cestu potreby pravidelnej rehabilitácie. To ale zďaleka nebolo všetko. Doktor Guttmann hlásal ako súčasť terapie potrebu pravidelného praktikovania športových aktivít pre pacientov s poraneniami miechy a chrbtice.

• Guttmann a jeho cesta od športových hier k olympiáde

Prostredníctvom športu sa doktor Guttmann nesnažil zlepšiť iba telesnú kondíciu svojich pacientov. Snažil sa im takto dať aj zmysluplnú činnosť na vyplnenie dní trávených v nemocnici. Aj vo filme zdôrazňuje, že pravidelný šport je činnosť, ktorá zabráni, aby upadali do depresie a sebaľútosti. So športom nadobudnú dôveru v samých seba a získajú vidinu zmysluplnej budúcnosti. Doktor Guttmann zašiel dokonca až tak ďaleko, že sa odhodlal na tú dobu k škandalóznemu kroku.

V roku 1948 usporiadal v Stoke Mandeville prvé športové hry za účasti šestnástich vozičkárov. Súťažili v niekoľkých atletických disciplínach. Hry sa časovo zhodovali s konaním prvej povojnovej olympiády v Londýne. Obľuba športových hier telesne postihnutých v Stoke Mandeville (originálny názov Stoke Mandeville Games) vzrastala veľmi rýchlo. Rovnako sa zvyšoval aj počet súťažiacich. Preto sa hry začali organizovať každoročne.

V roku 1952 športové hry prvý raz, ako je to zachytené aj vo filme Najlepší muži, nadobudli medzinárodný charakter.  Do Stoke Mandeville prišiel tím vojnových veteránov z Holandska. Dovedna sa v tom roku zúčastnilo športových hier až 130 športovcov. V roku 1960 doktor Guttmann presvedčil usporiadateľov olympijských hier v Ríme, aby umožnili súťažiť aj štyrom stovkám vozičkárov z 23 krajín sveta. A to v rámci s olympiádou súbežne prebiehajúcich športových hier. Tým sa, de facto jeho zásluhou, zrodila  paraolympiáda.

V polovici februára nasledujúceho roku Guttmann založil Britský športový zväz zdravotne postihnutých. Ten sa neskôr stal známym pod názvom Zväz zdravotne postihnutých športovcov Britskej federácie. V tom istom roku bol Guttmann menovaný do funkcie prezidenta Medzinárodnej lekárskej spoločnosti Paraplégia. V súčasnosti je známa pod názvom Medzinárodná spinálna spoločnosť. 

• Za paraolympijské hry získal Guttmann šľachtický titul

Na záver dodávame, že v súvislosti s doktorom Ludwigom Guttmannom stoja za zmienku ešte tri významné fakty. Prvým je, že keď v roku 1966 odišiel doktor Guttmann do dôchodku, povýšila ho britská kráľovná do šľachtického stavu. Druhou nemenej zaujímavou informáciou je, že v roku 1969 vznikol v blízkosti nemocnice v Stoke Mandeville rozsiahly bezbariérový komplex, ktorý nesie názov Guttmann Sports Centre a Stoke Mandeville Stadium. Toto bezbariérové športové centrum prešlo v roku 2003 rozsiahlou rekonštrukciou, ktorej hodnota bola trinásť miliónov eur. Centrum je vybavené bazénmi, tenisovými ihriskami, bežeckými dráhami, telocvičným náradím a podobne. Poslednou nami vybranou zaujímavosťou viažucou sa k osobe doktora Ludwiga Guttmanna je, že Nemecká lekárska spoločnosť pre paraplégiu udeľuje každoročne „Cenu doktora Ludwiga Guttmanna“ za vynikajúcu vedeckú prácu v oblasti rehabilitácie paraplegikov a súvisiaceho výskumu.

Briti si pri príprave XIV. paraolympijských hier v Londýne 2012 pripomenuli ich zrod pred 66 rokmi aj tým, že maskot londýnskeho sviatku dostal meno Mandeville podľa Stoke Mandeville. A vďaka doktorovi Guttmannovi si presne o mesiac budeme môcť vychutnať už pätnáste športové zápolenie približne 4 350 telesne postihnutých športovcov z rôznych krajín sveta pod olympijskými kruhmi.  Paraolympionici  sa predstavia  v  22 športoch. Na slávnej Marakane sa 7. septembra slávnostného otvorenia paraolympiády v Rio de Janeiro (Brazília) zúčastní aj tridsiatka  hendikepovaných športovcov zo Slovenska.

 (s.zahumenska@vozickar.sk)

Ďalšie články z tejto kategórie:

https://www.vozickar.info/z-poslednych-sil-film-o-vozickarovi/

https://www.vozickar.info/kapitan-cain-cynicky-kriminalista-na-voziku/