Marcové číslo Inak obdarení: Verím v zázrak uzdravenia
Časopis pre zdravotne postihnutých Inak obdarení sa aj v marci dostal do rúk svojich čitateľov. Jedni v ňom vyhľadávajú aktuálne informácie, iní si chcú prečítať príbehy zo života hendikepovaných. Ďalší sú zase zvedaví na novinky medzi zdravotnými pomôckami. Avšak všetci marcové číslo časopisu Inak obdarení, ktorý vydáva obchodná spoločnosť SPIG Zvolen, chytajú do rúk kvôli jeho pestrému obsahu.
Svoj príbeh v príspevku pod titulkom Všetko zle raz pominie… vyrozprávala 24-ročná Ľubica, ktorá sa narodila s detskou mozgovou obrnou. Nahliadnutím do svojho neľahkého života chce motivovať každého človeka s viacnásobným postihnutím, aby sa nevzdával. Šport ako nástroj na realizáciu svojich snov je príspevok o športovom klube Altis, ktorý úzko spolupracuje so Spojenou školou na Mokrohajskej v Bratislave. V nej sa v rámci základného a stredoškolského stupňa vzdelávajú zdravotne hendikepované deti a mladí ľudia z celého Slovenska. Marcové číslo Inak obdarení ponúka aj zaujímavý príspevok Kompetentní v dobrovoľníctve, kompetentní v živote. Autorka ponúka veľmi zaujímavé informácie z konferencie, ktorú zorganizovala Platforma dobrovoľníckych centier a organizácií.
-
Marcové číslo Inak obdarení ponúka zaujímavý rozhovor
Verím v zázrak uzdravenia je rozhovor, ktorý marcové číslo ponúka svojim čitateľom. Mimoriadne nás zaujal názormi mladej ženy, ktorá náhle ochrnula, no napriek tomu má inšpiratívny pohľad na život a z jej odpovedí cítiť silnú vieru v lepší zajtrajšok. V plnom znení ho ponúkame návštevníkom portálu vozickar.sk.
V jednej sekunde sa jej zmenil život. Pred šiestimi rokmi zrazu zostala nevládna. Vďaka kamarátke, ktorá bola práve vtedy u nej, žije.
- Alenka, čo sa stalo?
– Chcela som pohostiť kamarátku. Vstala som z kresla, otvorila okno a zrazu som pocítila prudkú bolesť. Tŕpli mi nohy, o chvíľu aj ruky. Sadla som si do kresla a o minútu som necítila svoje telo. To zostalo úplne bez reakcií, iba hlava reagovala. Povedala som priateľke, že sa nemôžem pohnúť, nech zavolá záchranku. Najskôr si myslela, že žartujem, ale keď sa presvedčila, že som skutočne paralyzovaná, zľakla sa. Záchranári ma rýchlo odviezli do nemocnice. V ten deň som absolvovala veľa vyšetrení. Večer som prestala dýchať, previezli ma na ARO, zaviedli tracheostomiu. Upadla som na tri dni do kómy. Po prebratí som bola vyše mesiaca na umelej ventilácii. Za celý mesiac na ARE mi brali 5x likvor z miechy a diagnóza stále neznáma. Nakoniec znela – vírusový zápal do miechy z vírusu chrípky.
- Mladá žena, keď by si už mohla užívať život, založiť rodinu, zrazu zostane plne odkázaná na pomoc iných. Ako si sa cítila, keď si sa nemohla pohnúť, rozprávať?
– Neverila som, že je to skutočnosť. Myslela som, že je to sen a verila som, že sa pohnem. Najviac ma trápilo, že som nemohla rozprávať. Keď som sa chcela pýtať, čo sa so mnou deje, nik mi nerozumel. Ale bola som pokojná.
-
Úžasný pocit po tom všetkom posadiť sa na invalidnom vozíku
- Určite si sa nevzdávala, cvičila si, a verila, že budeš chodiť.
– Áno, po troch mesiacoch ma preložili do liečebne pre dlhodobo chorých, kde som už začala viac rehabilitovať a po centimetroch dvíhať v bolestiach ruky. Prekladala som arašidové chrumky z miesta na miesto a každý môj malinký pokrok bola nesmierna radosť. Stále som verila, že vstanem, že to nič nie je. Dni plynuli, ročné obdobia sa menili, až prišiel deň, keď ma prvý raz posadili. Necítila som nič pod sebou, akoby som bola vzduch. Vydržala som sedieť maximálne päť minút, potom mi prišlo zle. Ale nevzdávala som sa. V jedno ráno som poprosila sestričky, aby ma posadili na invalidný vozík. To bol úžasný pocit, keď som sa aspoň chvíľu povozila po chodbe. Tretí deň som vydržala sedieť už niekoľko hodín.
- Lekári ti nedávali žiadnu nádej na prežitie, hlavne po vytvorení dekubitov. Infekcia v tele, anémia, zlomené bedrové kĺby. To je veľa na počúvanie, nieto na prežitie. Čo alebo kto ti dával silu zvládať to?
– Sama v sebe som musela využiť silu, ktorú som dostala na to, aby som to zvládla. Verila som v seba. Neverila som rečiam, prognózam doktorov. Nikdy som nestrácala vieru a nádej v moje úplné uzdravenie sa. Prijala som všetko, pochopila s láskou a nekonečnou vierou. Verím v zázrak uzdravenia.
- Akú liečbu si vyskúšala? Pomohla ti?
– Vyskúšala som liečbu plazmogenerátorom. Táto liečba spočíva najskôr v diagnostikovaní orgánov v tele. Plazmogenerátor ničí patogény (baktérie, vírusy, plesne, parazity). Trikrát do týždňa som chodila na terapie. Je bezbolestná. Pomohla mi po tri a pol mesiaci tak, že som zrazu zo dňa na deň začala cítiť svoje telo, že je moje. Ďalej som sa liečila rôznymi výživovými doplnkami. Veľmi mi pomáhajú masáže a meditácie.
-
Kto núdznym pomáha aj seba obdarováva
- Je nádej na vyliečenie alebo aspoň na zlepšenie zdravotného stavu?
– Nedávno mi prišla ponuka z EUF cliniky v Piešťanoch, ktorá sa zaoberá zahraničnou biologickou liečbou. Táto liečba pomáha pri rôznych chorobách vrátane neuralgií. Po zhodnotení mojich diagnóz záver lekárov znel, že by mi táto biologická liečba mohla priniesť veľký pokrok v pohybe tela. V mojom prípade ide vlastne o to, aby sa moje DNA bunky prebudili a vytvorili sa nanovo. Veľmi by som chcela podstúpiť túto zázračnú liečbu, no nie je hradená zdravotnou poisťovňou. Preto som oslovila sponzorov, nadácie, ale aj dobrých ľudí, ktorí budú ochotní mi pomôcť. Každé jedno euro je veľká pomoc.
Verím v nekonečno, že spolu to dokážeme a ja jedného dňa skutočne budem stáť na vlastných nohách, sebestačná a nápomocná i druhým.
- Na záver ešte jedna osobná otázka. Kedy a ako si sa zoznámila s mužom svojich snov?
– Brat mi priniesol notebook, aby som si cvičila prsty písaním. Ja som si začala písať s ľuďmi, čas mi rýchlejšie prešiel a bolo mi aj veselšie. Vďaka internetu som sa zoznámila s Jankom. Keďže nám písanie a telefonické rozhovory nestačili, stretli sme sa osobne. Bol veľmi pozorný, vo všetkom mi pomáhal. Keď sa ma opýtal, či môže prísť znovu, veľmi som tomu neverila, i keď som cítila, že sa mu páčim, a že príde. Nechcela som si namýšľať nejaký vzťah v mojom stave. Prišiel, zobral ma von do mesta, bolo nám obom príjemne. Vôbec som z neho necítila, že by mu môj hendikep vadil. Po nejakom čase sme začali spolu žiť. Staral sa o mňa, vôbec mu nevadilo, že ma musí umývať, polohovať, obsluhovať. Aj jeho mama je nám veľkou oporou, za čo sa jej chcem z celého srdca poďakovať.
Spracovala Iveta Burianeková
Medzititulky portál vozickar.sk
-
Inak obdarení v internetovej i printovej podobe
Najjednoduchšie sa k marcovému číslu časopisu Inak obdarení dostanete na internete. Na adrese http://www.inakobdareni.sk/ nájdete väčšinu článkov z marcového vydania. Ak časopis Inak obdarení chcete čítať v klasickej magazínovej grafickej podobe, potom navštívte stránku http://www.inakobdareni.sk/archiv-casopisu.xhtml. Nájdete na nej nielen marcové číslo časopisu Inak obdarení, ale aj archív všetkých doposiaľ vydaných mesačníkov.
Ďalšie články z tejto kategórie:
https://www.vozickar.info/februarove-cislo-inak-obdareni/
https://www.vozickar.info/kraniosakralna-terapia/
