Matthew Eddy na ceste od oceána k oceánu
ČLÁNOK PONÚKA: Itinerár náročnej cesty naprieč Severnou Amerikou, ktorú absolvoval Matthew Eddy na elektrickom invalidnom vozíku napriek tomu, že mnohí iní s obdobnými závažnými zdravotnými komplikáciami svoj život trávia už iba v posteli.
Američan Gabriel Cordell po ťažkej dopravnej nehode, po ktorej ostal ochrnutý od pása dole, psychotropnými látkami umlčoval svoju beznádej a frustráciu z budúcnosti. Zbaviť sa drogovej závislosti sa rozhodol absolvovaním trasy naprieč Spojenými štátmi. Na handbike prešiel 3 100 míľ (4 989 kilometrov). Matthew Eddy (39), tiež vozičkár sa ho rozhodol napodobniť. Avšak nie s cieľom prekonať jeho rekord. Bude vraj úplne spokojný, ak tú trasu vôbec prejde, povedal si v čase prípravy na toto vytrvalostné podujatie.
-
Nevšedná jazda zapísaná do Guinessovej knihy rekordov
Aj tento „oklieštený“ cieľ inšpirovaný Gabrielom bol mimoriadne ambiciózny. Veď Matthew Eddy od narodenia trpí detskou mozgovou obrnou a v súčastnosti už musí na podporu dýchania v určitých situáciách používať aj dýchací prístroj. A svoj elektrický invalidný vozík ovláda len dvoma funkčnými prstami pravej ruky.
Svoju trasu si Eddy naplánoval po celej pevninskej časti USA. Vyštartoval z Red Rock Park na Lynn Beach v Lynn (štát Massachusetts) na pobreží Atlantického oceánu. A po 126 dňoch ukončil svoju jazdu v Long Beach (Kalifornia) na pobreží Tichého oceána. Matthew Eddy na svojej ceste prešiel celkom 3 287 míľ (5 290 kilometrov) cez dvanásť štátov USA. Jeho vytrvalostná jazda bola zapísaná do Guinessovej knihy rekordov.
Počas tejto dlhej cesty mal len päť oddychových dní. Denne prešiel priemerne 27 míľ (43,45 kilometrov) pri priemernej rýchlosti 5,4 míľ za hodinu (8,7 km/h). Eddy musel znášať aj púštne teploty 45 stupňov Celzia. Počas celej cesty ho sprevádzali respiračný terapeut Ron Steenbruggen, fotograf a kameraman Daniel Shirtcliff a vodič sprievodného vozidla David Lowd. A ešte dva psy, ktoré má Eddy od detstva.
-
Matthew Eddy sa zoznámil s viacerými „charaktermi“
Cestu naprieč Amerikou si Matthew Eddy mimoriadne vychvaľoval. Vyhlásil, že žiadnym iným dopravným prostriedkom by svoju krajinu tak podrobne nespoznal.
„Z invalidného vozíka som videl toľko vecí, koľko by som isto nevidel ani z auta,“ tvrdil Eddy.
Dodal, že sa stretol s množstvom ľudí. Za celý svoj doterajší život sa vraj nerozprával s toľkými ako počas cesty naprieč USA. Keď Američania videli invalidný vozík s veľkou štátnou vlajkou na tyči, bezprostredne sa pri ňom pristavovali a pýtali sa ho na účel jeho cesty. Mnohí mu dávali peniaze alebo potraviny na cestu, ďalší ho slovne povzbudzovali, aby sa nevzdával a cestu úspešne dokončil.
Matthew Eddy sa počas cesty zoznámil s viacerými „charaktermi“. Jedna vyčačkaná žena v reštaurácii, kde ho pozval na obed jej majiteľ, žiadala, aby odišiel, lebo jej nechutí, keď sa musí na neho pozerať. O nejakých 100, 200 kilometrov ďalej sa stretol s napohľad chudobnou indiánkou. Keď jej vyrozprával cieľ svojej cesty, prosila ho, aby ju chvíľu počkal. O chvíľu sa vrátila s plnou taškou jedla a s huňatou dekou so slovami, že v ich regióne sú noci poriadne chladné.
O svojej odvážnej ceste Matthew Eddy rozpráva počas besied s malými a veľkými vozičkármi. Svoje rozprávanie dopĺňa desiatkami fotografií a dokumentárnym video filmom Daniela Shirtcliffa.
Zdroj: Boston Globe
Ďalšie články z tejto kategórie:
http://www.vozickar.sk/rekordy-na-voziku/
http://www.vozickar.sk/trikrat-silovy-rekord/
http://www.vozickar.sk/xie-junwu-jazdi-na-zadnych-kolesach/
http://www.vozickar.sk/bungee-jumping-nefalsovany-adrenalin/
