Medzinárodný projekt V4 mapuje legislatívu zameranú na zdravotne postihnutých

Editácia zborníka a príprava medzinárodnej konferencie, ktorá sa uskutoční v druhej polovici októbra. V tejto etape sa nachádza medzinárodný projekt V4, cieľom ktorého je porovnanie úrovne implementácie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím do legislatívy v krajinách Vyšehradskej štvorky (V4). Slovenskú stranu v projekte zastupuje Asociácia organizácií zdravotne postihnutých občanov SR.

V Bratislave sa v júni uskutočnili všetky štyri plánované okrúhle stoly na túto tému. Zúčastnili sa ich odborníci zo Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska.

Analýza, diskusia a porovnávanie zosúladenia národnej legislatívy s Dohovorom OSN sa týkalo viacerých oblastí. Predovšetkým ide o bezbariérovosť prostredia, podmienky pre vzdelávanie detí a mládeže so zdravotným postihnutím či o zamestnávanie. Pozornosť bola venovaná aj vytvorenému legislatívnemu systému, ktorý zaručuje hendikepovaným osobám zdravotnú a sociálnu starostlivosť.

• Vzdelávanie detí a mládeže so zdravotným postihnutím

Na prvom a druhom okrúhlom stole začiatkom júna účastníci prezentovali najmä skúsenosti s implementáciou Dohovoru OSN v jednotlivých krajinách. Hovorilo sa aj o vytváraní podmienok pre inkluzívne vzdelávanie detí a mládeže so zdravotným postihnutím na všetkých vzdelávacích úrovniach. Medzinárodný projekt V4 ponúkol aj hodnotenie riešenie problémov v  zdravotnej a sociálnej oblasti.

Jedno z vystúpení približovalo postavenia Komisára pre osoby so zdravotným postihnutím na Slovensku. (Tento inštitút v SR funguje od marca 2016 – pozn. autora.) Komisárka Zuzana Stavrovská okrem iného uviedla, že vlani úrad prijal 466 podnetov a 212 z nich aj ukončil. Úspešnosť uzatvorenia prípadov na úrovni 45,5 percenta je vzhľadom na náročnosť a zdĺhavosť riešenia takýchto sporov na slušnej úrovni. Predlžovanie konečných rozhodnutí najčastejšie zapríčiňujú termíny zákonných lehôt, ktoré majú štátne orgány na vyjadrenie. Avšak tým, že úrad vstúpil v 24 sporoch do súdneho konania, došlo aj v týchto prípadoch k oddialeniu konečného verdiktu.

Komisárka a jej spolupracovníci vlani uskutočnili štyri celoslovenské monitoringy týkajúce sa napríklad zabezpečenia bezbariérovosti v úradoch. Oslovili 366 subjektov, ktoré môžu zasahovať do práv a povinností osôb so zdravotným postihnutím. Úrad vytvoril aj transparentný portál, na ktorom zverejňuje všetky svoje činnosti.

So zaujímavým príspevkom vystúpila Jana Žitňanská, poslankyňa Európskeho parlamentu, ktorá má patronát nad celým projektom. Priblížila inkluzívne vzdelávanie detí a mládeže so zdravotným postihnutím na Slovensku z pohľadu štandardov Európskej únie. Pre slovenské vysoké školstvo nie je dobrou vizitkou, že podľa údajov OECD (2013) sa nadpolovičná väčšina slovenských absolventov pedagogických vysokoškolských smerov a mladých učiteľov do 30 rokov cíti nedostatočne pripravená vyučovať žiakov so špeciálnymi potrebami. Aj tento prieskum potvrdzuje, že zdravotne postihnuté dieťa na Slovensku nemá rovnaký prístup k vzdelávaniu ako jeho zdravý rovesník. Rodič dieťaťa so zdravotným postihnutím nemá prístup k podporným službám (opatrovateľ, pedagóg, asistenti učiteľov) a musí tieto funkcie suplovať mnohokrát sám.

Mnohé špeciálne školy neudržiavajú žiadne kontakty s potenciálnymi zamestnávateľmi v regióne. Tento nezáujem je tiež príčinou toho, že až 60 percent mladých ľudí so zdravotným postihnutím nepracuje, nevzdeláva sa. Je to druhé najhoršie číslo v celej Európskej únii (Eurostat 2014).

• Finančne náročné terapie môžu byť neefektívne i neadresné

Medzinárodný projekt V4 priniesol viaceré zaujímavé referáty aj počas 3. a 4. okrúhleho stola, ktoré sa konali v závere júna v Bratislave. Erika Tichá predstavila súčasnú podobu systému podpory rodín so zdravotne postihnutým dieťaťom v kontexte včasnej intervencie na Slovensku. Okrem iného uviedla, že aj keď v tejto oblasti už nastali aj v SR určité pozitívne zmeny, situácia stále nie je dobrá. Medicínska starostlivosť o tehotné ženy a po pôrode novonarodeným deťom dáva reálnu šancu na prežitie. Po prepustení z nemocnice sa mamičky s chorým dieťatkom, spolu s celou rodinou dostávajú do zložitej situácie. Očakávaná a potrebná podpora, špecifická starostlivosť o zdravotne postihnuté dieťa, slušne povedané, pokuľháva.

Veľmi trefne súčasný stav komentovala E. Tichá citátom nemenovanej ženy, ktorej sa narodili dve deti s detskou mozgovou obrnou: „Načo kupujete drahé inkubátory a zachraňujete deti… keď potom nás pošlete domov a nikto nám nepomôže?“

Rodiny detí s rizikovým vývojom majú často nedostatok informácií, nemajú garantovaný prístup k odborníkom a ak áno, navštevujú viacerých špecialistov súčasne. Tí však navzájom nekomunikujú a neraz sa ich odporúčania zásadne rozchádzajú. Táto nejednotnosť sa následne prejaví v tom, že finančne náročné terapie sú neefektívne, neadresné, pôsobia kontraproduktívne.

Jediným efektívnym riešením pri náprave tohto nevyhovujúceho stavu je vytvorenie siete pracovísk včasnej intervencie, ktorú síce v slovenskom zákonodarstve zakotvenú máme, ale… Šesť centier včasnej intervencie pre dvetisíc ročne narodených detí, ktoré tieto služby potrebujú, je žalostne málo. Veď táto pomoc je poskytovaná deťom do siedmich rokov ich života a má byť v podstate permanentná, trvalá. A mizerných šesť centier túto úlohu v rozsahu, akom by mala byť poskytovaná, nemôže zvládnuť.

• Medzinárodný projekt V4 s nadradeným cieľom (?)
  

Viacero podnetov priniesli vo svojich vystúpeniach účastníci projektu z Česka, Maďarska i Poľska. Úroveň starostlivosti a z toho vyplývajúce legislatívne zázemie je totiž, napriek tomu, že krajiny V4 majú obdobnú históriu, v niektorých oblastiach značne rozdielne. A práve táto skutočnosť by mala, podľa nás, tvoriť základ nadradeného cieľa pre tento medzinárodný projekt V4.

Po analýze a porovnávaní národnej legislatívy v štátoch V4 s Dohovorom OSN by mal logicky nasledovať ďalší krok. Stanoviť, v ktorom štáte majú pre danú oblasť (povedzme kompenzačné príspevky alebo podpora zamestnanosti) vytvorenú z pohľadu zdravotne postihnutých najlepšiu metodiku. S tým, že účastníci z ostatných krajín sa zaviažu na národnej úrovni vyvíjať aktivity pre ovplyvňovanie politikov na jej implementáciu.

Pokiaľ medzinárodný projekt V4 nemá takú ambíciu, potom celé štvorkolové rokovanie (za „ťažké“ peniaze z Vyšehradského fondu) bude mať prakticky nulový efekt pre zdravotne postihnutých ľudí. Otvorene si totiž priznajme, že „suché“ pomenovanie rozdielnosti v štyroch štátoch pri poskytovaní kompenzácií, priznávaní invalidných dôchodkov či pri podpore zamestnanosti by bol veľmi „nízky“ cieľ významného medzinárodného projektu. A priznajme si aj to, že takúto úlohu v podstate zvládne aj študent sociálnej práce pri písaní „diplomovky“. A nepotrebuje na to žiadny medzinárodný projekt V4, požadované informácie bez problémov získa sediac doma pri počítači surfujúc po internetovej sieti.

Nepredbiehajme však dej udalostí. Uvidíme, ako na túto našu úvahu „odpovie“ októbrová konferencia.

(j.szabo@vozickar.sk)

Zdroj: AOZPO

Ďalšie články z tejto kategórie:

https://www.vozickar.info/opatrovatelia-maju-na-stat-tazke-srdce/  

https://www.vozickar.info/opatrovatelia-maju-na-stat-tazke-srdce/ 

https://www.vozickar.info/imobilni-prehrali-uz-vlani/

https://www.vozickar.info/stavrovska-chrani-zdravotne-postihnutych/