Bezbariérovosť a mizerná informovanosť o nej
Problém bariér či ústretovosť v podobe bezbariérovosti je pre telesne hendikepovaných, hlavne vozičkárov nekončiaca téma, neraz, nadnesene povedané, životnej dôležitosti. Napriek tomu je informovanosť o existenčnom priestore imobilných neprehľadná, ťažko virtuálne poznateľná, informačne neraz klamlivá. Nemusela by však taká byť.
Nový pohľad na bezbariérovosť, návrh moderných riešení pri mapovaní jej reálneho stavu, spolu s ponukou na spoluprácu predstavíme v minisérii rozhovorov s vozičkárom Ivom Páleníkom, ktorý je autorom a zároveň aktívnym propagátorom zaujímavej myšlienky odlišného prístupu mapovania bezbariérovosti verejného priestoru.
- Začnime základnou otázkou – ako vnímate bezbariérovosť vo svojom životnom priestore? A keďže často cestujete do Česka, porovnajte slovenské a české reálie.
– Akékoľvek hodnotenie, aj to najbežnejšie, najjednoduchšie je zavádzajúce. To, čo je pre mňa vyhovujúce, môže byť pre iného vozičkára nedostatočné. Platí to aj v opačnom garde, takže konkrétnej odpovedi sa radšej vyhnem. A porovnanie s Českom? To je znovu ten istý problém – subjektívne hodnotenie v sebe nesie riziko nepravdivosti pre konkrétneho človeka so špecifickými potrebami. Vo všeobecnosti však možno povedať, že vzhľadom na existenciu historických objektov a historickej priestorovej architektúry sa mi javia Praha, Brno či Ostrava viac bariérové ako Bratislava, Košice, Žilina, Nitra či Piešťany.
- Problémom telesne hendikepovaných je získanie informácií o bezbariérovosti miest, ktoré chcú navštíviť. Nám sa javia súčasné možnosti nedostatočné, nekompletné, neprehľadné. Nie je vytvorený žiadny internetový priestor, kde by sa tieto informácie cielene ukladali a následne dali vyhľadať. Mýlime sa?
– Čiastočne súhlasím. Skutočne, ak chcete povedzme nájsť hotel s bezbariérovou izbou v Bratislave, musíte sa prácne preklikať všetkými hotelovými internetovými stránkami. Funkčný internetový systém však existuje v podobe portálu go-ok.eu, ktorý som so svojimi spolupracovníkmi vytvoril už v roku 2010. Naším zámerom je, aby ľudia sami zverejňovali svoje konkrétne poznatky o bezbariérovosti priestorov, ktoré navštívili. Monitoring prístupnosti go-ok.eu je funkčný systém, no žiaľ nedarí sa nám ho naplniť potrebnými informáciami. Ľudí zrejme nebaví vynakladať určitú námahu, aby doň prispeli so svojimi skúsenosťami s bezbariérovosťou, hoci výsledok by bol pre nás všetkých neskutočne prospešný.
- Aká je situácia z tohto pohľadu v Česku či v iných krajinách?
– Stránok, ktoré hodnotia bezbariérovosť, je určite v Česku viac. Je to však forma posudzovania bezbariérovosti, ktorej sa chceme vyhnúť.
- Prečo? Čo jej vyčítate, čím sú tieto hodnotenia nesprávne?
– Vychádzame z premisy, že nikto nemá právo povedať – daný objekt je neprístupný, alebo naopak – daná budova je pre vozičkára plne prístupná. Každý hendikepovaný človek, každý vozičkár zvládne prekonávať iné bariéry, má iné limity. I mne sa niekoľkokrát stalo, že som odporučil zlú „bezbariérovú“ reštauráciu ľuďom, ktorí ma požiadali o radu ako kolegu vozičkára. Ja som si proste nevšimol malý schodík pri vstupe do reštaurácie. Pre niekoho na elektrickom vozíku to už je bariéra. Ja, na mechanickom vozíku, som ju prekonal akosi automaticky. Pritom sme obidvaja vozičkári. Práve preto je každé také hodnotenie neobjektívne.
Poznámka – podobnú skúsenosť má aj autor tohto príspevku. Na portáli vozickar.sk uverejnil na základe osobnej spokojnosti počas opakovaného pobytu v hoteli Máj v Piešťanoch príspevok pod titulkom Hotelové peripetie a jedna (oskarova) garancia. Následne dostal veľmi ostrú kritiku za údajne neobjektívne hodnotenie od čitateľky, ktorá v hoteli síce bola, avšak len pozrieť si bezbariérové izby.
- Znamená to, že v súčasnosti označovanie objektov, priestorov ako bezbariérové je zbytočné?
– V drvivej väčšine prípadov je to prinajmenšom nedostatočné, neúplné. Ako hovorí Mirek Zeman, spoluautor portálu go-ok.eu, súčasný systém označovania bezbariérovosti je veľmi zradný. Áno, na prvý pohľad je jednouchý, intuitívny, mnohokrát farebnými ikonami označuje niektoré detaily bezbariérovosti. Vo svojej podstate, ako tvrdíme, je úplne k ničomu. V čom konkrétnom je objekt bezbariérový, a hlavne pre koho je bezbariérový, z terajšieho všeobecného hodnotenia nevyčítate. Dokonca ani vžitá predstava, že človek s barlami sa dostane takmer všade, horšie je na tom imobilný na mechanickom invalidnom vozíku a najväčšie problémy má hendikepovaný na elektrickom invalidnom vozíku nie je za každej situácie pravdivá. Predstavte si, že tieto tri osoby prídu ku klzkému povrchu v čase, keď zaprší. Človek o barlách neurobí ani krok a elektrický vozík bude mať omnoho menší problém prekonať malý schodík ako vozičkár na mechanickom vozíku.
- Popisujete situácie, s ktorými musíme súhlasiť. Na druhej strane, nevieme si dosť dobre predstaviť, ako označovať objekty a priestory, aby vystihovali potreby každého vozičkára. Aké riešenie prostredníctvom go-ok.eu ponúkate?
– Nami navrhovaný systém je založený na popisovaní a nie na hodnotení. Každý objekt je dokonale popísaný – okolie, parkovisko, vstup, výška, dĺžka rampy, spôsob otvárania dverí, výška prípadných schodov, prahov, šírka dverí, toaleta – umiestnenie, veľkosť priestoru atď. Každý vozičkár sa na základe takýchto objektívnych údajov rozhodne, či je pre neho daný objekt, priestor v ňom bezbariérový.
- Znie to pekne, ale predstava, že vozičkár bude ochotne vchádzať povedzme do reštaurácie s papierikom a ceruzkou v ruke nie je veľmi reálna.
– Ochota slovenských vozičkárov pomôcť sami sebe, aktívne pomáhať rovnako postihnutým – to je téma, pokiaľ budete mať záujem, na samostatný rozhovor. No skryté ironizovanie nášho systému poukazovaním na potrebu papierika a ceruzky, to jednoznačne odmietam. Žijeme predsa v 21. storočí. Vytvorili sme aplikáciu, ktorá v smartfóne umožní potrebné údaje priamo zaznamenať, vyfotografovať ich a odoslať. A nielen to. Užívateľ našej aplikácie zadá, v ktorom meste sa nachádza, aké sú jeho limity – napríklad šírka vozíka, aký veľký schod samostatne prekoná – a aplikácia mu zobrazí zoznam všetkých objektov, ktoré sú pre neho bezbariérové.
(V nasledujúcom rozhovore sa zameriame na aplikácie, ktoré nadšenci v go-ok.eu vytvorili, aby sa informovanosť o bezbariérovosti na Slovensku zásadne zlepšila v prospech hen-dikepovaným)
Kto je kto
Ivan Páleník je vozičkár, zakladateľ najprv diskusného fóra, v súčasnosti portálu handicap.sk, zakladateľ a štatutárny zástupca občianskeho združenia go-ok. Pracuje na rektoráte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Združenie go-ok priamo spolupracuje s Fakultou architektúry STU.