Žijeme v zložitej dobe, no Monika Velacková verí, že dobro a pohoda sa vrátia

Nasledujúca reportáž je o tom, ako si s koronou nažíva Monika Velacková, mimoriadne aktívna mladá žena. V čom utlmila jej aktivity a je niečo, čo jej umožnila robiť teraz, lebo doposiaľ si na to nenašla čas? Myslíme si, že tak nejako to bude, lebo nový koronavírus poprehadzoval mnohé zaužívané zvyklosti. A z druhoradých vecí „vyrobil“ dôležitú náplň domácich pracovných úloh.

Koronavírus neostal „uväznený“ v Číne

Ak sme naznačili, že Monika Velacková si život užíva plnými dúškami, vôbec sme nepreháňali. Skúste rátať spolu s nami, aby ste sa dostali do „obrazu“. Monika býva s rodičmi v Trenčíne, no učí v Základnej umeleckej škole v Dubnici nad Váhom. Popri tom má dohodu s niekoľkými školami, že v prípade potreby „zaskočí“ za chýbajúceho učiteľa. A deťom, ktoré z rôzneho dôvodu zaostávajú, poskytuje pravidelné súkromné doučovacie hodiny.

Monika napriek svojmu zdravotnému postihnutiu, ktoré ju posadilo do invalidného vozíka, mala deň vždy naplnený mnohými dynamickými činnosťami. Chodila na výlety, pravidelne sa stretávala s kamarátmi. Veľa času, ak bol doma, trávila s ďalším, ktorý dlhodobo žije v Anglicku. K tomu prirátajme ešte priateľa, ktorý však býva v inom kraji. Pravidelne chodila aj na strelnicu zastrieľať si, ale čas trávila aj s trénerom pri lukostreľbe. A ešte sme nespomenuli účasť na koncertoch a iných kultúrnych a spoločenských akciách v Trenčíne, ba prinajmenšom v celom regióne.

„Tesne pred najväčším prepuknutím korony som si založila aj živnosť, aby som si mohla otvoriť centrum Učíme sa bez rozdielov. Budem sa v ňom venovať napríklad postihnutým ľuďom po nehodách. Tiež deťom v invalidných vozíkoch, aby sa stali čo najsamostatnejšími,“ vysvetľovala Monika Velacková.

Dodala, že kým bol nový koronavírus len v Číne a okolitých ázijských krajinách, drvivá väčšina ľudí sa domnievala, že nám reálne žiadne nebezpečenstvo nehrozí. „V januári, februári, dokonca aj začiatkom marca som ešte bežne robila všetky svoje aktivity. Zakladala som centrum, vybavovala potrebné formality po úradoch, stretávala sa s kamarátmi. Do zákazu od vlády sme aj bežne chodili učiť do školy. Ani mi len nenapadlo, že prejde niekoľko málo týždňov a situácia sa radikálne zmení,“ hovorila o súčasnej situácii Monika Velacková.

Monika Velacková s novou ponukou pre HendiKup

Koronavírus „pochoval“ mnohé pracovné aktivity, iné je možné vykonávať formou home office (práca z domu). Učitelia majú jednu veľkú výhodu – pri dnešných technologických možnostiach môže za zmenených podmienok prebiehať výučba aj vtedy, keď učiteľ i žiaci sedia doma. Len nesmie dochádzať k preťažovaniu žiakov, k neprimeranému zadávaniu úloh. Tým by premotivovaní učitelia deti znechutili a stratili by záujem o školské povinnosti.
Monika takýmto „syndrómom“ netrpí.  Aj keď je to zložitejšie, pre „svoje“ deti zo „zušky“ vyhľadáva rôzne videá, cvičenia, komunikuje s nimi prostredníctvom video hovorov. Takto si vypočuje svojich zverencov aj pri hre na klavíri a vie posúdiť, aké pokroky dosahujú.

“Iné dni mám vyhradené pre žiakov z môjho centra. Keďže tieto deti žijú s poruchami dys…, majú to teraz naozaj ťažké. Tým treba často pomáhať nielen s angličtinou, ale neraz aj s matematikou a inými predmetmi. Takže, kedykoľvek potrebujú pomôcť, napíšu a prostredníctvom video hovoru riešim každý ich problém,“ dozvedeli sme sa od Moniky Velackovej.

Dodala, že ešte stále nemá uzavretú komunikáciu s úradmi, aby prevádzka jej nového centra bola bezproblémová. Preto sa venuje ešte aj týmto povinnostiam.

No nedá sa stále len pracovať. Monika má aj mimopracovné záujmy. Dokonca v týchto dňoch zistila, že má odrazu veľa voľného času. Začala sa preto venovať aj koníčkom, na ktoré bežne akosi nebol čas. Z papierových roliek vyrába rôzne krabičky do kancelárie, pustila sa aj do tvorby šperkov so Swarovského krištáľmi. Pri spomenutí tejto aktivity vtipne poznamenala, že možno to bude jej budúca ponuka pre HendiKup .

„Chýba mi aj streľba a tak som si v záhrade vytvorila súkromnú lukostrelnicu a trénujem. Popri tom, keď mám chuť, hrám na klavíri. Často sa bláznim so svojim psíkom Kubkom. A po večeroch s priateľom a kamarátom drvíme na internete vedomostné kvízy,“ približovala svoje časté aktivity Monika Velacková.

Na výstave Salón Vozickar.info nechcela chýbať

Teraz sa presúvame do exteriérov. Kde všade zanecháva Monika svoju stopu, kam ju vedú jej túlavé topánky. Nakupovať údajne chodí s mamou, lepšie povedané, mama nakupuje a Monika šoféruje. To je tiež novinka v jej živote. Nie je to tak dávno, čo si kúpila nové auto. Žiaľ, úrad práce jej neprispel na kúpu auta, ani na inštaláciu runého riadenia. Údajne zarába viac ako povoľuje zákon. Ručné riadenie ešte nevie stopercentne ovládať a tak každá jazda je zároveň žiadaným tréningom.

„Ak chcem na chvíľu uniknúť z trpkej reality, mám dve možnosti. Sadnúť do auta alebo do invalidného vozíka s prídavným elektrickým pohonom. Častejšie vyhráva druhá alternatíva, lebo vo vozíku sa dostanem aj do hôr. Niekedy aj s mojím priateľom, ktorý vybranú trasu absolvuje na bicykli,“ Monika opisovala niektoré svoje výlety s tým, že priateľ nie je z Trenčína, takže naplánovanie spoločnej akcie vždy „volá“ po slušnej logistike.

Na obdobie neskorej jari a leta mala Monika Velacková naplánovaných veľa aktivít. V kalendári mala „zabukovanú“ účasť na koncerte skupiny Queenie v Prahe, nechcela chýbať na výstave Salón Vozickar.info, tešila sa na kurz taktickej streľby. Zúčastniť sa mala aj školenia Ako učiť integrované deti a naplno už mali byť spustené aj kurzy v jej novom centre Učíme sa bez rozdielov. A v lete zase chcela veľa cestovať, aj po Anglicku. Rozhodovala sa medzi Liverpoolom a Manchestrom. Dover, kde žije jej priateľ, bol, samozrejme, tiež v „hre“.

„Väčšina týchto aktivít, verím, sa len časovo presunula a budem sa ich môcť neskôr zúčastniť. Keďže som optimistka, očakávam tiež, že vedci, lekári, vlády krajín dokážu situáciu čo najskôr dostať pod kontrolu. A možno zázrakom vynájdu liek, vakcínu, takže sa zrazu prebudíme a bude po tomto zlom sne,“ vyslovila svoje zbožné prianie Monika Velacková.

A život sa vráti do starých koľají

Realistický pohľad jej však našepkával niečo iné. Situácia je vážna a tak skoro sa nevyrieši. Možno potrvá niekoľko mesiacov, kým sa život ako-tak vráti do normálu. Značne tým utrpí svetová ekonomika, takže bude väčší problém zarobiť si, udržať si prácu.

„Verím však, že ľudia chápu, aká vážna je doba. A tým, že zostanú doma, pomôžu, aby sa ochorenie prestalo šíriť. O to skôr by sme sa mohli dostať do normálneho života,“ s nádejou v hlase vravela Monika Velacková.

A čo urobí ako prvé, keď korona vykape? Prvé myšlienky boli, logicky, venované priateľovi. Keďže nebýva nablízku, ich doterajšie stretnutia neboli časté. A keď sa predsa len uskutočnili, väčšinou boli krátke, kvôli ochrane oboch rodín, akoby len zdvorilostné.

„Asi prvé, čo urobím po zrušení karantény, bude, že sa stretnem so svojou láskou. A poriadne ho vyobjímam a vybozkávam. A potom, samozrejme, prídu na rad ďalšie V. I. P. aktivity.  Schuti si zastrieľam z pištole na strelnici, dám si poriadny burger, nealko pivo alebo čierny čaj niekde s kamarátmi. A život sa vráti do starých koľají,“ hovorila o prianí všetkých Monika Velacková.

(j.szabo@vozickar.sk)