Sedemdňová plavba po Stredozemnom mori a návšteva prímorských miest (4)
Palma de Mallorca víta nových hostí
Zásadný rozdiel v sprístupňovaní historických pamiatok v krajinách EÚ a na Slovensku.
Bezbariérovosť riešená plošinou v budove postavenej v roku 1680 je v poriadku.
Do kostola nie je potrebné vstupovať cez (tajné) katakomby či s (cudzou) asistenciou.
Autobus prevážajúci turistov po prehliadkových trasách je zásadne bezbariérový.
V štvrtý deň plavby kompas nasmeroval loď k Palme de Mallorca. Ivo Páleník znovu zdôraznil, že Španielsko je to najpokojnejšie územie a jedna z najkrajších európskych destinácií, ktoré kedy navštívil. Asi pre tú stále spomínanú bezbariérovosť a prívetivosť ľudí. Tentokrát pozornosť čitateľov upriamil na Ajuntament de Palma v hlavnom meste Palma de Mallorca.
Na Slovensku je vždy cesta zarúbaná
Najprv však niekoľko informácií z Wikipedie: “Budova, ktorá sa nachádza na Plaza de Cort de Palma, má čistú barokovú fasádu s manýristickými prvkami. Postavili ju v rokoch 1649 až 1680 architekti Pere Bauçá, Miquel Oliver a Bartomeu Calafat. Na jeho fasáde vynikajú niektoré prvky, napríklad balkón pokrytý siedmimi oknami, Rellotge d’en Figuera (Hodiny Figuera) alebo Banc del si no fos (Banka, ak by neboli).
A teraz už necháme rozprávať Iva Páleníka:
Bezbariérovosť bola v tomto období, pochopiteľne, neznámy pojem. A preto je v súčasnosti, hlavný vstup do budovy (presnejšie prítomný schod) vyriešený plošinou. Áno, na historickej budove z r. 1680 je takto dosiahnutá bezbariérovosť. Čudujete sa? Ja teda áno.
Veď u nás na Slovensku sa nepovoľuje “zásah” do historických budov. A preto sa do nich ľudia so zdravotným postihnutím nedostanú. Ani nové objekty nie sú automaticky bezbariérové. Nie je to hanba?“ Položil si Ivo Páleník (iba) rečnícku otázku, pretože odpoveď každý pozná.
Ivo Páleník chcel obdobie výstavby tohto objektu (r. 1680) zdôrazniť pre to, aby bolo zrejmé, aké zásahy do historických budov sú v krajinách EÚ možné a na Slovensku nemožné.
Bezbariérovosť v autobuse pre turistov
Aj do katolíckeho kostola Parròquia de Santa Eulàlia sa Ivo Páleník dostal. Ako? To si veru nespomína… A presne o to ide. Do objektu vstúpil úplne prirodzene, nie cez nejaké katakomby či s cudzou asistenciou. Neskôr ten vchod našiel. Samozrejme, že bezbariérovosť bola samozrejmosťou, vstup bol upravený tak, že pohyb vo vozíku nebol žiadny problém.
„Táto pamiatka je veľmi stará a ja som bol dnu vo vozíku. Chápete moje pocity?“ pýtal sa sám seba Ivo Páleník.
„I dnes mám tip na presun,“ pokračoval už o niečo pokojnejší. „Je ním City Sightseeing Espaňa, čo v preklade znamená autobus pre turistov. Bezbariérovosť v autobuse bola samozrejmosťou! Vodič vysunul plošinu a podal vám slúchadlá, ktoré ste mohli zapojiť pri svojom sedadle. Počúvať počas jazdy sprievodcu sa dalo podľa výberu asi v piatich jazykoch, čo bola veľmi zaujímavá ponuka.
Takáto jazda za niekoľko málo eur s platnosťou na celý deň vám umožnila krásne vidieť mesto a samozrejme prepraviť sa na dlhšie vzdialenosti. Dobrá voľba. Treba si len zapamätať špeciálne označené zastávky. Takto sme ešte z blízka Castell de Bellver s nádherným výhľadom na prístav. Tiež Catedral-Basílica de Santa María de Mallorca, kde sme začínali i končili našu návštevu Malorky,“ vyznal sa Ivo Páleník.
1 odpoveď
[…] Sedemdňová plavba po Stredozemnom mori a návšteva prímorských miest (4) […]