Nastavenie ťažiska, resp. jeho voľba pri objednaní, je jedným z najdôležitejších parametrov na aktívnom vozíku.
Vlastne je to parameter, ktorý odlišuje „štandardný“ vozík od tých aktívnych.
Čím aktívnejšie ťažisko si nastavíme (kolesá sú voči rámu viac vpredu), tým ľahšie nám vozík pôjde. Vtedy sú tiež menej zaťažené predné kolieska a znižujeme možnosť „katapultovania“ pri narazení na nerovnosť. Zároveň sa ale samozrejme zvyšuje riziko preklopenia vozíka dozadu. Preto veľmi aktívne ťažisko (5 a viac centimetrov pred úroveň chrbtovej opierky) doporučujeme len pre skúseného vozičkára. Tým „skúseného“ myslíme toho, ktorý dokáže balancovať na zadných kolesách, popr. dokáže zjazdiť prudké kopce/obrubníky na zadných kolesách.
Z hľadiska ľahkej jazdy je vhodná kombinácia aktívnejšieho ťažiska a kolieska proti preklopeniu. Je to užívateľsky oveľa viac príjemné, než „pre istotu“ nastaviť pasívne ťažisko (os kolies veľmi blízko úrovne osy chrbtovej opierky).
Na lepšie pochopenie logiky nastavenia uvádzame dva extrémne prípady.
- Veľmi ľahká/jednoduchá jazda je, keď: nastavíme aktívne ťažisko (aspoň 4 cm pred úroveň chrbtovej opierky), máme nafukovacie kolesá (nízky valivý odpor) a odľahčený vozík.
- Veľmi namáhavá jazda (a to nielen čo sa týka svalov, ale aj napr. pre ramenné kĺby) je, keď: nastavíme ťažisko pasívne (blízko úrovne osy chrbtovej opierky), namontujeme plné plášte a zvolíme neodľahčený (oceľový vozík).
Samozrejme, výnimkou sú užívatelia po jednostrannej alebo obojstrannej amputácii dolných končatín, kde je nutné ťažisko korigovať iným typom adaptéru – logika nastavenia ťažiska je ale rovnaká/len v posunu.
Možno viac napovie toto video.