Aj zdravotne postihnutí potrebujú sex i lásku
Detaily o tom, ako sa tvorí dokument o asistencii.
Vyjadruje svoje pocity a názory aj na sex i lásku.
Žijeme v demokracii, kritika je teda v poriadku.
„Je mojou osobnou chybou, ak diváka nepresvedčím.“
Traja muži s rôznymi zdravotnými problémami – jeden mentálne postihnutý, druhý po úraze, tretí s devastačnou chorobou. A ešte prostitútka, ktorá im poskytuje sexuálne služby. To je dokument, ktorý na jihlavskom festivale v Česku získal Cenu diváka. Jeho autorkou je Dagmar Smržová, ktorá sa systematicky venuje témam, ktoré sú kontroverzné, tabuizované. Napríklad natáčala o tom, že sex i lásku potrebujú aj ľudia so zdravotným postihnutím. O rozhovor ju po zverejnení dokumentu požiadala Mirka Spáčilová.
Kde ste prišli na túto tému, čím vás zaujala?
Natáčala som dokument o sexuálnej výchove. Dievčatá sa už takmer od predškolského veku učia názvy pohlavných orgánov v latinčine, v piatej triede už vedia navliekať prezervatív. No máme tu skupinu ľudí, napríklad mnohých ťažko zdravotne postihnutých, ktorých od tejto témy odtláčame, nemáme záujem, aby o sexualite človeka niečo vedeli. Právo na sex i lásku pred nimi zamlčujeme.
Súhlasím s vami, mňa ale zaujíma niečo iné. Natočiť tento dokument bolo vaše vnútorné rozhodnutie alebo akési splácanie dlhu spoločnosti voči tejto komunite ľudí?
– Môj predchádzajúci dokument bol o schizofrenikovi Láska, ktorý sa zaoberá obdobnými problémami. Rieši otázky, či má priateľku, či ho má niekto rád, či on sám chce mať niekoho rád, či chce sex i lásku. A zrazu vidíte, že je to rovnaký človek ako ja, ako vy. A my, spoločnosť v ňom vidíme len človeka schopného sa napchávať liekmi.
Spoločnosť neraz rozdeľujú kontroverzné témy
Premýšľali ste o tom, prečo je také zmýšľanie mnohých ľudí v spoločnosti?
– Neradi to vidíme. Máme v sebe vytvorený predobraz filmu, v ktorom sex i lásku potrebujú len krásni ľudia. Patrí len tým, ktorí majú zdravé ruky i nohy. Aj ja mám rada červenú knižnicu, rada pri nej relaxujem, ale realita je iná. A dokument má tú úlohu, aby ju odhaľoval.
Z reálneho života si vyberáte kontroverzné tabuizované témy. Napríklad tým, že sex a lásku priznávate nielen zdravým. Určitým spôsobom tým rozdeľujete spoločnosť. Uvedomujete si to?
– Áno, vždy si hovorím, že s tým rátam. Žijeme v demokracii, takže kritika je v poriadku. Ale keď je dokument vonku, tak ma to zmätie. Vypisujem niektorým ľuďom, aby som im vysvetľovala, ako som to myslela.
Vadí vám odmietnutie z princípu alebo to, že sa divák nestotožnil s vaším pohľadom na celý problém?
– Vždy to vnímam ako osobnú chybu, že som diváka nepresvedčila. Aj keď som sa o to snažila, aby sa stotožnil s mojím pohľadom. Vždy ma mrzí, keď nedokážem svoj pohľad na daný problém vysvetliť. Ja nesledujem prebiehajúci dej. To nie je moja šálka kávy. Ja som autorský typ. Vidím problém a chcem ho vysvetliť, priblížiť. Aby ľudia pri jeho pozeraní plakali alebo sa smiali. Podľa témy dokumentu.
Zdroj: Idnes.cz
