Roosevelt – najuznávanejší svetový politik
Písať o jednej z najvýraznejších svetových osobností 20. storočia, keďže z obrovského množstva informácií, ktoré sú k dispozícii, ani to najzákladnejšie, najpodstatnejšie nevtesnáme do vyčleneného rozsahu tejto rubriky, bolo takmer frustrujúce. Franklin Delano Roosevelt (*30. 1. 1882 – †12. 4. 1945) bol totiž najdlhšie úradujúcim americkým prezidentom a USA previedol jedným z najzložitejších období jeho existencie. V nasledujúcich riadkoch preto nájdete len tie, podľa nás najpodstatnejšie detaily z jeho života.
-
O prezidentovom zdravotnom hendikepe sa mlčalo
N. Jakovlev v úvode najpodrobnejšie spracovanej životopisnej knihy o FDR (v USA zaužívaná a vo všeobecnosti známa skratka) v českom a slovenskom preklade napísal: „V Spojených štátoch sa pod tiažou kníh o FDR prehýnajú police knižníc. Pritom príval tejto literatúry neutícha.“ A tento azda najvýznamnejší (v tom čase) sovietsky historik zameriavajúci sa na dejiny Severnej Ameriky potreboval viac ako 470 knižných strán, aby čitateľom priblížil, kto bol a čo pre USA, ale aj celý svet predstavoval Franklin Delano Roosevelt.
Skôr, ako sa pokúsime spomenúť to najdôležitejšie zo života FDR, jedna zaujímavosť. Roosevelt v roku 1921 onemocnel na obrnu a odvtedy bol odkázaný na invalidný vozík. V tom čase už mal za sebou výkon funkcie senátora za štát New York, námestníka ministerstva obrany a neúspešnú kandidatúru na post viceprezidenta USA. Napriek tomu, že celú svoju „veľkú“ politickú kariéru absolvoval už ako zdravotne postihnutý, prakticky nikdy sa na verejnosti neobjavil na invalidnom vozíku. Existuje minimum fotografií zachytávajúcich jeho telesný hendikep, novinári sa o jeho narušenom zdraví nikdy nezmieňovali. A to, ako uvádza Prezidentská knižnica a múzeum FDR, len na základe nepísanej dohody Bieleho domu s médiami a ich vydavateľmi. Niečo také by v dnešnej dobe za existencie (neraz primitívnych) bulvárnych článkov a médií nebolo možné.
-
Roosevelt vyhral prezidentské voľby štyrikrát za sebou
D. Roosevelt, jeden z najvýznamnejších amerických prezidentov a jeden z najuznávanejších svetových politikov svoj boj o Biely dom začal v roku 1928, kedy sa stal guvernérom štátu New York. Už v roku 1932 bol navrhnutý ako kandidát Demokratickej strany na prezidenta USA. A v tom istom roku sa stal 32. prezidentom USA.
Najvyššiu funkciu v štáte zastával štyri volebné obdobia. Za prezidenta USA bol zvolený v rokoch 1932, 1936, 1940 a 1944. (Jedno funkčné obdobie prezidenta v USA trvá 4 roky. Ustanovenie, že túto funkciu možno zastávať len dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia bolo v Spojených štátoch uzákonené až v roku 1951 – pozn. autora.) Roosevelt viedol svoju krajinu ako prezident počas veľkej hospodárskej krízy, aj v priebehu druhej svetovej vojny.
Roosevelt sa narodil v zámožnej rodine holandského pôvodu v Hyde Parku, ktorý po smrti venoval štátu New York. Oženil sa v roku 1905 so svojou vzdialenou príbuznou Eleanor Ann Rooseveltovou. Mali spolu šesť detí, z ktorých päť sa dožilo dospelosti. Nebol ale jediným americkým prezidentom, ktorý vzišiel z tejto dynastie. Na čele USA bol aj jeho bratranec, republikán Theodore Roosevelt (1901- 1909).
-
Roosevelt a jeho úspechy na poli hospodárskej politiky
FDR prevzal prezidentský úrad v čase vrcholiacej hospodárskej krízy. V tom období bolo v USA nezamestnaných 13 miliónov ľudí. Keďže pre nasmerovanie Ameriky k prosperite bol potrebný nový hospodársky program, Roosevelt už kandidoval na funkciu prezidenta s víziou hospodárskej zmeny pod názvom New Deal (Nový údel).
Po jeho historickom rozhlasovom prejave po inaugurácii v roku 1933 sa s jeho programom rozvoja stotožnila väčšina národa. Tento plán však nebol po vôli najbohatších Američanov. Aj preto sa štátna administratíva už v roku 1934 ocitla v ohrození. Skupina bohatých priemyselníkov pripravovala vojenský prevrat pod názvom Business Plot. Oslovili aj generálmajora Smedleyho Butlera, ktorému Roosevelt dôveroval. Ten prezidenta nesklamal a o pripravovanom prevrate otvorene vypovedal pred Kongresom.
Veľkú popularitu medzi robotníkmi Roosevelt získal pri štrajku robotníkov vyrábajúcich autá v štáte Michigan na prelome rokov 1936/1937. Keď jeho viceprezident John Garner po niekoľkých ostrých stretoch robotníkov s políciou pripravoval vojenskú intervenciu, Roosevelt ju zamietol a postavil sa na stranu robotníkov. Nakoniec štrajk presiahol lokálnu úroveň a viedol k vzniku silných odborov, ktoré v konečnom dôsledku výrazne zlepšili postavenie robotníkov v automobilovom priemysle.
-
Roosevelt a jeho postoje počas 2. svetovej vojny
Po vypuknutí 2. svetovej vojny v Európe vládol v Amerike silný izolacionizmus. Roosevelt bol medzi prvými, ktorý nabádal poskytovať výraznú materiálnu pomoc hlavne Veľkej Británii. Dokonca presadil, aby USA poskytli Anglicku v tom čase najmodernejšie americké vojnové lode a torpédoborce. Nárast počtu zbrojoviek definitívne ukončil hospodársku krízu v USA. Do vojny vstúpili USA až po japonskom útoku na Pearl Harbor 8. decembra 1941. USA okamžite vypovedali vojnu Japonsku a neskôr sa aktívne zapojili do 2. svetovej vojny aj v Európe otvorením druhého, západného frontu 6. júna 1944 vylodením amerických vojsk v Normandii (operácia Overlord).
Práve Roosevelt mal veľkú zásluhu na dobrých vzťahoch západných spojencov s komunistickým stalinovským Sovietskym zväzom. Na konferencii Veľkej trojky (Roosevelt, Churchill, Stalin) v Teheráne (1943) bol aktívnym koordinátorom vzájomnej spolupráce. Na začiatku roku 1945 sa však zdravotný stav FDR výrazne zhoršil. Kvôli enormnému fyzickému vyčerpaniu začal mať psychické problémy. Trpel depresiami, prejavovali sa problémy s artériosklerózou, občas prestával vnímať svoje okolie, mal výrazný tras rúk. Tento jeho katastrofálny zdravotný stav sa určite podpísal pod výsledky Jaltskej konferencie, na základe ktorej, čo mu vyčítali politici i tlač po návrate domov, západné mocnosti až priveľmi ustúpili požiadavkám Sovietskemu zväzu.
Roosevelt zomrel na mozgovú mŕtvicu ani nie mesiac pred bezpodmienečnou kapituláciou fašistického Nemecka a tri mesiace pred neskoršou konečnou kapituláciou Japonska, teda pred definitívnym ukončením 2. svetovej vojny.