S parkovacím preukazom aj do pešej zóny
Čínske príslovie: Sila priateľstva sa prejaví až vtedy, keď Tebe bude dané to, po čom túžil Tvoj priateľ.
Mal som priateľa. On bol zdravý, ja chorý. Spolu sme chodili občas na pivo. Ja so šviháckou vychádzkovou palicou, o ktorú som sa nenápadne opieral. Ako sa mi zhoršoval zdravotný stav, palicu som vymenil za jednu francúzsku barlu, neskôr za dve. Ako lekári prognózovali, skončil som na invalidnom vozíku. Aj tak sme občas zašli na pivo.
Kúpil som si auto a požiadal mestský úrad o vyčlenenie jedného parkovacieho miesta, samozrejme čo najbližšie pri vchode do bytovky. Keď mi tam syn osadil dodatkovú tabuľu parkovacieho miesta pre osobu so zdravotným postihnutím (E 15), kamarát sa až zadúšal hnevom, čo som si to dovolil. Vraj som mu obsadil jeho obľúbené parkovacie miesto, že som mohol požiadať o iné miesto, veď pri bytovke je parkovisko pre dvadsať áut, že… A odchádzajúc zamrmlal, že to ešte oľutujem.
Keď sme sa na druhý či tretí deň stretli a pozdravil som ho, tváril sa, že ma nepočuje, nevidí.
Asi o dva týždne ma viezla manželka do mesta. Nikde nebolo voľné miesto na zaparkovanie, tak vošla do zákazu vjazdu na začiatku pešej zóny, kadiaľ mohli prechádzať len vozidlá údržby komunikácií. Periférne som zbadal na neďalekej reštauračnej terase už bývalého kamaráta ako so zvláštnym úškrnom niekde rýchlo telefonuje. Nebolo kedy a blížila sa pešia hliadka mestskej polície. Keď uniformovaní muži prišli bližšie a zbadali za predným sklom parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, ako aj manželku vyťahujúcu z kufra invalidný vozík, iba sa slušne opýtali, či netreba pomôcť.
A vtedy mi to došlo – ten zvláštny úškrn môjho bývalého kamaráta bola škodoradosť volajúceho, ktorý očakával, že dostaneme mastnú pokutu. Aby neostal rozčarovaný a nemyslel si, že si policajti nebodaj nesplnili svoju povinnosť, napísal som mu e-mail. Vôbec som ho z ničoho neobviňoval, nič som mu nevyčítal, nezosmiešňoval som ho. To by bolo pod moju úroveň. Napísal som mu len niekoľko faktov:
Parkovací preukaz vydáva okresný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny len osobe, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Vodič vozidla s parkovacím preukazom môže stáť na mieste vyhradenom pre vozidlá prepravujúce osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ak taká osoba v aute sedí). Avšak to nie je jediná výhoda v prospech osoby so závažnými zdravotnými problémami. Vodič nemusí po nevyhnutne potrebný čas dodržiavať zákaz státia. Podľa § 44 zákona o cestnej premávke (č. 8/2009 Z. z.) ak je to nevyhnutné, môže vodič takého vozidla vchádzať aj tam, kde je dopravnou značkou vjazd povolený len vymedzenému okruhu vozidiel. Vchádzať môže aj do pešej zóny. To znamená, že vodič s parkovacím preukazom môže vojsť aj do priestoru za značkou Zákaz vjazdu s dodatkovou tabuľou Okrem dopravnej obsluhy. Pre autá, v ktorých sa nachádza zdravotne postihnutý, ktorému bol pridelený parkovací preukaz a má ho pri sebe, platí teda výnimka. Tá platí aj vtedy, ak sa pod značkou Zákaz vjazdu vyskytuje akákoľvek dodatková tabuľka umožňujúca vjazd obmedzenej skupine vozidiel.
Zdá sa, že sused môj odkaz napísaný medzi riadkami pochopil. Na pivo už síce spolu nechodíme, ale na ulici sa mi aspoň odzdraví.
