Športová streľba je povolaním V. Vadovičovej
Napriek tomu, že po prvý raz sa k disciplíne športová streľba dostala až na strednej škole, v súčasnosti je Veronika Vadovičová (1983) z Trnavy, ktorá sa narodila s rázštepom chrbtice, naša najúspešnejšia hendikepovaná strelkyňa. Na paraolympiádu v Rio de Janeiro, ktorá sa bude konať od 13. do 18. septembra, sa nominovala už v lete 2014. Vlani potvrdila svoju príslušnosť k svetovej špičke, keď pri dvadsaťjeden štartoch na pretekoch Svetového pohára získala 18 medailí – osemkrát zlatú, päťkrát striebornú a päťkrát bronzovú.
Športová streľba, dosahované výsledky a tréningová príprava dominujú aj v nasledujúcom rozhovore s hendikepovanou strelkyňou Veronikou Vadovičovou.
- Na koľkých paraolympiádach ste sa zúčastnili a v akej disciplíne ste sa postavili na stupeň víťazov?
– Doteraz som sa zúčastnila na štyroch paraolympijských hrách. Mojou prvou bola športová streľba v Sydney 2000. Potom nasledovali Atény 2004, Peking 2008 a Londýn 2012. V Pekingu som získala zlatú medailu v disciplíne R2 vzduchová puška v stoji a v Londýne bronzovú medailu v disciplíne R8 ľubovoľná malokalibrovka 3×20.
- V akých disciplínach budete súťažiť v Rio de Janeiro a aká silná je konkurencia?
– Predstavím sa v štyroch disciplínach. R2 ženská disciplína – vzduchová puška v stoji (na 10 m), R3 zmiešaná disciplína muži + ženy – vzduchová puška v leže (na 10 m), R6 zmiešaná disciplína muži + ženy – ľubovoľná malokalibrovka (na 50 m) v leže a R8 ženská disciplína ľubovoľná malokalibrovka (na 50 m) tri polohy: 20 rán poloha kľak, 20 rán poloha v leže, 20 rán v stoji.
Keďže súťažím aj v zmiešaných disciplínach, konkurencia je silná u žien, tak aj u mužov, kde je to náročnejšie. Nedá sa taktizovať, koľko strelcov je na mojej úrovni a tak sa pripravovať na preteky. Práve na veľkých súťažiach dokážu prekvapiť nováčikovia, ktorí sú pod menším psychickým tlakom. Vo finále v disciplíne športová streľba je osem strelcov, z ktorých každý dokáže strieľať dobre. A navyše, vo finále ideme všetci znova od nuly.
- Vlani ste absolvovali svoju najúspešnejšiu sezónu, v tomto roku vo skvelých výkonoch v disciplíne športová streľba pokračujete. Čomu pripisujete vyrovnanosť svojich výkonov?
– Myslím si, že vo veľkom to súvisí so zmenami, ktoré sa udiali v mojom tréningovom procese. Zmenila som trénera, ktorý mi upravil tréningový plán a vytvoril ideálne podmienky pre prípravu. Vzduchovku trénujem doma, pretože mi tréner upravil celé podkrovie na trénovanie. Kúpil mi aj elektronický terč, na ktorý sa strieľa vo svete, a tak som mohla napredovať. Zmenili sme spolu môj strelecký vozík, kabát a vymenili malorážku za iný typ, čo mi pomohlo zlepšiť sa v disciplíne R6. Tú som chcela vylúčiť zo svojho tréningového procesu, keďže mi nešla. No dnes už viem aj v tejto disciplíne postúpiť do finále. Nastavili sme tiež pušky priamo na mňa, vybrali vhodné strelivo.
Už v lete 2014 sa ukázala táto zmena ako správna voľba, keď sa mi na majstrovstvách sveta podarilo vyhrať hneď úvodnú disciplínu R2 – vzduchová puška v stoji a získať tak miestenku na Rio. Takisto mám v disciplíne športová streľba veľmi dobrú spoluprácu so športovým centrom polície, ktoré mi vychádza v ústrety a dovolili mi neobmedzene trénovať na jej strelnici v Jarovciach. A v neposlednom rade musím spomenúť Slovenský paralympijský výbor, ktorý mi vytvára perfektné podmienky.
- Keď už spomínate Stredisko štátnej športovej reprezentácie MV SR, ktorého ste členkou, ako sa vám podarilo dosiahnuť, že ste ako jediná hendikepovaná medzi ženami i mužmi na Slovensku so štatútom profesionálnej športovkyne?
– Nesnažila som sa o nič, všetko vlastne prišlo samo. Na základe mojich vtedajších výsledkov ma pred olympiádou v Pekingu oslovilo Športové centrum polície. Ponúkli mi v disciplíne športová streľba štatút profesionálnej športovkyne a vytvorili ideálne tréningové podmienky. Aj vďaka tomu sa mi podarilo na paraolympiáde v Pekingu získať zlato. Ja som sa nikdy nesnažila niekde pretlačiť. No vždy som sa usilovala dosiahnuť čo najlepšie výsledky.
- V porovnaní s ostatnými hendikepovanými športovcami ste na tom výrazne lepšie…
– To je pravda. Na Slovensku je to so športom pre hendikepovaných slabé. Chýbajú športové centrá, ktoré by podporovali talenty, chýbajú dobrí tréneri a prostriedky pre nových záujemcov o šport. Každý hendikepovaný potrebuje asistenta, ktorého tiež treba zaplatiť, čo nie je jednoduché. Práve preto šport mnohých odrádza. Minimálne každý dobrý športovec, ktorý dosahuje úspechy na medzinárodnom poli, by mal byť zamestnaný v nejakom športovom centre tak, aby sa mohol svojmu športu venovať naplno. Veď predsa reprezentuje Slovensko.
- V disciplíne športová streľba ste začali trénovať v roku 1998 a už o rok neskôr ste si vystrieľali letenku do Sydney. Ste zrejme prirodzený talent. Ako často trénujete?
– Na začiatku som trénovala tak ako boli nastavené tréningy pre všetkých – 2x týždenne. To však už dnes v streleckej špičke v žiadnom prípade nepostačuje. Už štyri roky sa preto s novým trénerom pripravujeme viac-menej denne. Zmenili sme spôsob trénovania, aj tréningové cykly. Okrem toho 2x týždenne cvičím v posilňovni. Športová streľba si však vyžaduje, aby som viackrát cvičila aj doma. Chodím tiež plávať a z času na čas si doprajem aj masáž.
- Čo je pre strelca cennejšie – svetový rekord či prvenstvo v svetovom pohári?
– Momentálne držím, paradoxne, rekord v disciplíne športová streľba R3 vzduchová puška v leže, ktorá nebola do roku 2012 mojou silnou disciplínou. Po zmenách, ktoré sme s trénerom urobili, ma baví o to viac. Presnejšie, držím rekord z kvalifikácie R3 639,7 bodov a finálový rekord R3 213 bodov. Nedávno som vytvorila európsky rekord v R2 vo vzduchovej puške v stoji v kvalifikácii 416,9 bodov. Či už víťazstvo alebo rekord, oboje poteší rovnako. Najviac sa však cení, ak sa strelcovi podarí v kvalifikácii streliť maximum a potom to potvrdí vo finále, ktoré je zložité v tom, že sa začína odznova od nuly.
- Vzduchová puška, ktorú používate, je na hony vzdialená od tej, z ktorej azda každý v detstve strieľal na plechovky pohodené v tráve. Aká musí byť pre disciplínu športová streľba, aby sa s ňou dali dosahovať svetové výkony?
– Musí byť v prvom rade nastavená na strelca a so správnym strelivom vybratým práve pre hlaveň danej pušky. Keďže aj moja váha a moje telo sa mení, aj puška sa z času na čas upravuje. Dnešné vzduchovky sú naozaj krásne. Výrobcov a vyhotovení je mnoho, treba si len správne vybrať.
- Športová streľba je vaša práca, strelnicu máte aj doma. Potešilo by vás pozvanie na adrenalínovú zážitkovú streľbu, paintball či na klasickú poľovačku?
– Určite by ma potešilo. Raz som sa zúčastnila streľby skeet na holuby a streľby na papierového diviaka s brokovnicou a guľovnicou. Bol skvelý zážitok.
- Takže aj streľbu by ste brali ako oddychovú aktivitu. Kedy a pri čom si ešte dobre oddýchnete?
– Spánok, cestovanie, čítanie, varenie.
