Sociálne siete kvôli nenávistným komentárom prichádzajú o slušných diskutérov

Sociálne siete sú priestor, v ktorom sa môžu realizovať aj ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím. Ide nielen o vypĺňanie voľného času, ktorého má jedinec povedzme s nefunkčnými dolnými končatinami zvyčajne nadbytok. Sociálne siete umožňujú písomnú komunikáciu o rôznych problémoch, diskusiu i na kontroverzné témy. Vo všeobecnosti údajne platí, že sociálne siete dokážu socializovať človeka, život ktorého je kvôli imobilite obmedzený na minimálny priestor.

Sociálne siete už desocializujú svojich návštevníkov

Sociálne siete v dnešnom globalizovanom svete umožňujú človeku ešte viac sa globalizovať. Ešte rýchlejšie a intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým. Niekomu poskytuje priestor na zviditeľnenie, inému slúži na vysielanie reklamy či vystupujú „len“ ako zdroj informácií. Využívať sa tiež môžu aj ako komunikačný kanál s človekom od vedľa alebo ako predmet zárobkovej činnosti. Platí však pravidlo – na rôzne činnosti potrebujete odlišné identity. Proste, kto nemá aspoň dva profily, akoby ani neexistoval.

To akože vážne? Pýta sa niekedy mimoriadne aktívny bloger, ktorý bežne pracoval minimálne s piatimi, niekedy až so siedmimi profilmi. A už sa mu stalo, že jedným svojím profilom začal sám sebe odpovedať na druhý profil. V januári sa preto Tomáš, bližšie sa identifikovať nechcel, rozhodol, že si dá pauzu. A tá trvá doposiaľ, sociálne siete Tomášovi nechýbajú, k svojmu životu ich nepotrebuje.

Ako Tomáš píše, na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sociálne siete pomáhajú človeku socializovať sa. Avšak, okrem  prípadov ľudí, ktorí sú trvalo pripútaní na lôžko, je to len zdanie. Skôr naopak, tieto platformy nás desocializujú. Na túto tému sa vyjadruje čoraz viac autorov a ich hlas je rovnaký – socializácia nie je vypisovanie osobných názorov na sociálne siete. A určite nie je zverejňovanie negatívnych komentárov a príspevkov, z ktorých si niektoré sociálne siete budujú svoju identitu.

Ako píše Tomáš, v minulosti socializácia prebiehala vždy v rámci daného spoločenstva. Z očí do očí. A navonok uzatváraním dohôd s inými kmeňmi, štátotvornými útvarmi. A ak k podpísaniu mierových zmlúv nedošlo, tak aj škriepkami, roztržkami či otvorenými vojnami. Dnes  je to úplne inak, jednotlivec už nerieši úlohy štátu, vôbec sa tým nezaoberá. Našiel si úplne inú zábavku. Sociálne siete sa stali miestom prezentácie individuálneho postavenia, majetku, bohatstva. A dokonca aj počty lajkov a domnelých priateľov určujú status jednotlivca.

Niektorí sa dokonca podľa uverejnených fotografií porovnávajú – tam som bol aj ja. No pozri sa na môj profil, ja som bol aj tam. Dokonca som sa dostal aj inam. Pri tomto infantilnom chvastaní, Tomášovi ako neveriacemu napadol jeden citát, akurát z biblie: „Otče, odpusť im, nevedia, čo činia.“

Mnohokrát sme informačne nadmerne zahltení

Tomáš je presvedčený, že jedným z dôvodom, prečo nás sociálne siete desocializujú, je náš vlastný mozog. Evolučne sa vyvíja milióny rokov a globalizácia sa uchádza o svoje bytie maximálne sto rokov. Rozdiel je teda evidentný. A ešte jedno porovnanie k tisícom rokov kolektívnej pamäti ľudstva. Internet a sociálne siete majú necelých 30 (slovom tridsať!) rokov.

Inak povedané, nároky na každého jedinca sa zvýšili, doba sa zrýchlila. Nástupom internetu sa nám síce dokorán otvorila brána poznania, ale objem informácií, ktoré musíme (správne) vyhodnotiť, rastie exponenciálne. Takže, mnohokrát sme informačne zahltení a už nie sme schopní správne interpretovať pravdivosť nastolených tém. A to môže viesť k tomu, že to virtuálne na webe začneme podvedome stotožňovať s realitou.

Čím ďalej, tým viac je jasnejšie, ako je presvedčený Tomáš, že ani niekoľkohodinová internetová diskusia nenahradí hodinové osobné stretnutie pri káve či v parku. Nesmieme totiž zabúdať na to, aký nezameniteľný význam majú aj prejavy neverbálnej komunikácie. Veď aj časté odhŕňanie vlasov môže mať vypovedaciu hodnotu. Ako tvrdí Tomáš, lepšie je raz za dva týždne sa stretnúť ako každý druhý deň chatovať.

Je zložité rozhodnúť sa, ktorá forma komunikácie je najvhodnejšia a mala by byť dominantná. No ani pre osoby, ktoré majú zachovanú hybnosť aspoň prostredníctvom prepravného prostriedku, to sociálne siete určite nie sú. Pomaly ustupujú do úzadia a živia ich už len rôzni extrémisti a ľudia presadzujúci len svoj názor. Bez diskusie! Veď mnohé sociálne siete kvôli nenávistným komentárom prichádzajú o slušných diskutérov.

Ešte sme sa nenaučili počúvať názor iných v duchu hesla: Hlboko nesúhlasím s vaším postojom, ale urobím všetko pre to, aby ste ho mohli prezentovať. A to je základná entita, s ktorou sa musíme stotožniť a v duchu ktorej musíme žiť. Bez toho nebudeme schopní vytvoriť demokraciu ducha i spoločnosti ako celku.

(j.szabo@vozickar.sk)