Svet smúti za Judy Heumannovou, aktivistkou za práva osôb so zdravotným postihnutím

Judith „Judy“ Heumannová (1947-2023)

Judith „Judy“ Heumannová – všeobecne považovaná za „matku“ hnutia za práva zdravotne postihnutých – zomrela 4. marca 2023 popoludní vo Washingtone, D.C. Judy stála na čele veľkých demonštrácií za práva osôb so zdravotným postihnutím, pomáhala pri prijímaní právnych predpisov o právach osôb so zdravotným postihnutím, zakladala národné a medzinárodné organizácie na podporu práv osôb so zdravotným postihnutím, zastávala vysoké funkcie vo federálnej vláde, bola spoluautorkou memoárov Being Heumann a ich verzie pre mládež Rolling Warrior a účinkovala v dokumentárnom filme Crip Camp: A Disability Revolution nominovanom na Oscara.

Judy sa narodila v roku 1947 vo Filadelfii a vyrastala v Brooklyne v New Yorku rodičom Ilse a Wernerovi Heumannovcom, keď mala dva roky, ochorela na detskú obrnu. Keď bolo jasné, že nikdy nebude môcť chodiť, lekár jej rodičom odporučil, aby ju umiestnili do ústavu. „Ústavná starostlivosť bola v roku 1949 status quo,“ napísala. „Deti s postihnutím sa považovali za ťažkosť, ekonomickú aj spoločenskú.“ Keď sa Judy pokúsila nastúpiť do materskej školy, riaditeľka zablokovala jej rodine vstup do školy a označila ju za „požiarne nebezpečenstvo“. Jej rodičia, najmä matka, sa však bránili a žiadali, aby Judy mala prístup do triedy. Judy nakoniec mohla navštevovať špeciálnu školu, strednú školu, Long Islandskú univerzitu (na ktorej v roku 1969 získala titul bakalára) a Kalifornskú univerzitu v Berkeley, kde o šesť rokov neskôr získala magisterský titul v odbore verejné zdravotníctvo.

V 60. rokoch Heumannová navštevovala letný tábor Camp Jened pre ľudí s postihnutím v Catskills a neskôr sa tam vrátila ako poradkyňa v 70. rokoch. V tábore Jened, ktorý bol hlavnou témou dokumentárneho filmu Crip Camp, boli aj viacerí vodcovia hnutia za práva zdravotne postihnutých.

V tom istom desaťročí newyorská rada pre vzdelávanie odmietla udeliť Judy učiteľskú licenciu, pretože sa obávala, že by v prípade požiaru nedokázala pomôcť pri evakuácii študentov alebo seba samej. Judy sa súdila a stala sa prvou učiteľkou v štáte, ktorá používala invalidný vozík. Judy pokračovala v boji za občianske práva, pomáhala viesť protest, ktorý uzavrel dopravu na Manhattane proti vetu Richarda Nixona na rehabilitačný zákon z roku 1972, a začala 26-dňovú protestnú akciu vo federálnej budove v San Franciscu, aby sa presadil článok 504 obnoveného rehabilitačného zákona.

Judy sa významne podieľala na vypracovaní a uplatňovaní vnútroštátnych právnych predpisov o právach osôb so zdravotným postihnutím vrátane oddielu 504, zákona o vzdelávaní osôb so zdravotným postihnutím, zákona o Američanoch so zdravotným postihnutím (ADA), zákona o rehabilitácii a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Okrem toho Judy pomohla založiť Centrum pre nezávislý život v Berkley, Hnutie za nezávislý život a Svetový inštitút pre zdravotné postihnutie. Bola tiež členkou správnych rád Americkej asociácie ľudí so zdravotným postihnutím, Fondu na vzdelávanie a obranu práv osôb so zdravotným postihnutím, Humanity and Inclusion, Human Rights Watch, Medzinárodnej rady Spojených štátov pre zdravotné postihnutie, organizácie Save the Children a niekoľkých ďalších.

V roku 1993 sa Judy presťahovala do Washingtonu, D.C., kde pôsobila ako asistentka tajomníka Úradu pre špeciálne vzdelávanie a rehabilitačné služby v Clintonovej vláde, ktorú zastávala do roku 2001. V rokoch 2002 – 2006 pôsobila ako prvá poradkyňa pre zdravotné postihnutie a rozvoj vo Svetovej banke. V rokoch 2010 – 2017, počas Obamovej administratívy, pracovala ako prvá osobitná poradkyňa pre medzinárodné práva osôb so zdravotným postihnutím na Ministerstve zahraničných vecí USA. Bola tiež vymenovaná za prvú riaditeľku Oddelenia pre služby zdravotne postihnutým vo Washingtone.

„Niektorí ľudia hovoria, že to, čo som urobila, zmenilo svet,“ napísala, „ale v skutočnosti som jednoducho odmietla prijať to, čo mi bolo povedané o tom, kým môžem byť. A bola som ochotná robiť okolo toho rozruch.“

Okrem svojej advokátskej práce a rušného profesionálneho života Judy rada navštevovala muzikály a filmy, cestovala po svete, nadväzovala nové priateľstvá a stretávala sa so starými priateľmi, z ktorých mnohí sa zoznámili na večeroch, ktoré zvolávala.

Judy mala mnoho blízkych priateľov, ktorým bude veľmi chýbať. A komunite bude chýbať takýto líder.

(Viac na https://judithheumann.com)