J. Tománek: „Akýkoľvek hendikep je len taký veľký, akým veľkým ho cítime“
V nedeľu 5. marca sa Jan Tománek (30) zapísal do histórie bežeckého lyžovania v Česku, ale aj vo Švédsku. Absolvoval totiž najdlhšie a najnáročnejšie bežecké preteky klasickou technikou na svete – Vasalopped 90 (Vasov beh).
Českých lyžiarov, ktorí sa postavili na štart v dedinke Sålen a po 90 kilometroch prešli cieľom v mestečku Mora, je určite viac. Honza je však určite jediný český hendikepovaný lyžiar, ktorý tieto náročné preteky úspešne zvládol. A zrejme je prvý paraplegik v celej histórii Vasovho behu, ktorý ho absolvoval na sledge bežkách.
Jan Tománek bol na trati takmer dvanásť hodín. Pomyselnú cieľovú pásku preťal s časom 11 hodín 46 minút a 11 sekúnd.
-
Precízne pripravené technické zabezpečenie
Účasť na týchto pretekoch Tománek považuje za najnáročnejšiu športovú akciu svojho života. Zároveň je to pre neho najemotívnejší športový zážitok. Ako sa vyjadril pre portál zijushandicapem.cz, na trati videl tisíce odhodlaných pretekárov popasovať sa s náročnou traťou. „Slzy bolesti, únava a sklamanie z nedodržania časového limitu boli negatívne emócie na tvári neúspešných. Na druhej strane obrovská radosť a úľava v cieli boli pozitívne emócie, ktorými žije Vasov beh,“ spomínal J. Tománek a dodal, že vo Švédsku prekonal sám seba.
Pritom príprava na preteky bola pre českého lyžiara omnoho náročnejšia ako v prípade zdravých lyžiarov. Nestačilo sústrediť sa len na fyzickú kondíciu. Precízne musel mať pripravené aj technické zabezpečenie behu. Na vytipovaných kontrolných stanovištiach mal pripravený invalidný vozík, aby sa dostal na toaletu, posilnil sa jedlom.
A hlavne, aby si „pretiahol“ telo po niekoľko hodinovom sedení v sledge bežkách, čo sú v podstate sane na bežeckých lyžiach. Lyžiar v nich kľačí alebo sedí v jednej polohe. K pohybu pretekár používa priamu silu horných končatín, v ktorých má bežecké palice. Konštrukcia sledge bežiek nie je definovaná žiadnym predpisom, takže na trati má toto športové náradie rôzne tvary.
-
J. Tománek motivuje hendikepovaných k aktívnemu životu
Bežecké lyžovanie nie je jediný šport, ktorému Honza „podľahol“. Venuje sa aj jazde na handbike. Ako sme sa dočítali na jeho osobnej internetovej stránke, je členom FANY cycling team a súťaží na európskych a svetových podujatiach handycyclingu. V roku 2013 sa začal pohrávať aj s myšlienkou vyskúšať si triatlon. Najúspešnejší bol pre neho rok 2015, kedy na troch pretekoch Ironman obsadil vo svojej kategórii 1. miesto.
V rámci svojej lektorskej činnosti sa orientuje na vrcholový šport z pohľadu tréningu, výživového poradenstva a mentálneho kaučingu. Venuje sa aj športovému marketingu a komerčnému využitiu športu. Ďalšou oblasťou jeho lektorských aktivít je typológia hendikepu, špecifiká telesného postihnutia a kompenzačné príspevky. Ako lektor spolupracuje s troma vysokými školami či s Centrom Paraple.
Tománek motivuje hendikepovaných k aktívnemu životu na besedách približovaním toho, čo v živote prežil. Opisovaním svojich úspechov i sklamaní, reprodukovaním svojich životných skúseností. Veď na invalidnom vozíku je od roku 2002, keď ho ako 15-ročného zrazil nepozorný vodič. A ako sa sám vyjadril, nikdy nepremýšľal o tom, či to, čo v živote dosiahol, je výsledkom pevnej vôle, odhodlania stanoviť si presný cieľ a potom ho aj naplniť.
„Takto to ja nevnímam. Ľudí sa snažím motivovať skôr prostredníctvom športu, ktorý milujem. A vo svojich rôznorodých činnostiach dokazujem pravdivosť môjho motta – akýkoľvek hendikep je len taký veľký, akým veľkým ho cítime,“ povedal J. Tománek.
-
Behu dalo názov prvé kráľovské meno
Vasov beh vo Švédsku je považovaný za najstaršie, najmasovejšie a najprestížnejšie lyžiarske bežecké podujatie na svete. Jeho 91. ročníka sa v marci zúčastnilo takmer 16-tisíc pretekárov. Preteky sa konajú každoročne v prvú marcovú nedeľu.
Najslávnejší diaľkový beh na lyžiach nesie meno po Gustavovi Erikssonovi Vasovi, ktorý v roku 1520 ušiel z dánskeho zajatia. Brojil proti utláčateľom svojho národa, lebo Švédi v tom čase nemali vlastný štát. Na úteku pred prenasledovateľmi zamieril do mestečka Mora, kde sa snažil presvedčiť miestnych sedliakov, aby povstali. Lenže nepochodil a tak unikal na bežkách ďalej k nórskym hraniciam. Keď si to obyvatelia Mory o niekoľko dní rozmysleli, vyslali za šľachticom svojich najrýchlejších lyžiarov – Larsa a Engelbrekta. Tí dostihli Vasu pri dedinke Sälen. Presvedčili ho, aby sa vrátil a postavil sa na čelo odboja.
Po dva a polročnom úspešnom boji Gustava I. Vasu zvolili za prvého kráľa nezávislého Švédska. O štyristo rokov neskôr vyrukovali miestne noviny Vestmanlands Läns Tidning s myšlienkou pripomenúť si historické udalosti pretekmi v behu na lyžiach. Premiérového zápolenia v roku 1922 sa zúčastnilo 119 lyžiarov.
Foto: http://www.honzatomanek.com
Ďalšie články z tejto kategórie:
https://www.vozickar.info/slovensky-sledge-hokej-ocami-jeho-kapitana/
https://www.vozickar.info/hendikepovani-zjazdari-su-najuspesnejsi/
https://www.vozickar.info/fairall-chce-znovu-zapasit-gravitaciou/
