„Všetci majú plnú hubu integrácie, ale…“
Emotívny príbeh frustrovanej mladej ženy
V staroveku poslom zlých správ vladári bežne stínali hlavy. Ešteže žijeme v inej dobe, pretože spolu s Tiborom Köbölom, externým poradcom portálu vozickar.sk pre oblasť legislatívy v sociálnom práve by sme už boli bez nej a tento príspevok by neuzrel svetlo sveta.
Očakávali sme, že séria troch rozhovorov pod spoločným titulkom Práca ohrozuje dávky poskytované ŤZP mnohých čitateľov zaujme. Očakávali sme aj to, že nejedného z nich štátom nastavené finančné „mantinely“ vo svojej podstate odrádzajúce hendikepovaného človeka nájsť si prácu, pobúria, rozčúlia, budú ho iritovať. Ani vo sne nám však nenapadlo, že hlavne tretia časť uverejneného rozhovoru spôsobí totálnu dezilúziu, skepticizmus, beznádej, čo v konečnom dôsledku vyplaví z hlbokého podvedomia pocit absolútnej nepotrebnosti a príťaže pre svoje okolie.
A to všetko, ba ešte omnoho viac zlého, vyniesli na povrch nie zákony starej Sparty, kde hendikepovaných bez milosti zabíjali. Taká je reakcia na sociálne zákony Slovenska 21. storočia, ktoré si vraj ctí právo každého svojho obyvateľa na primeraný život. Štát sa dokonca hrdí tým, že dodržiava medzinárodné normy zabezpečujúce zvýšenú ochranu práv minoritných skupín spoločnosti.
Nuž, a aká je prax? Veľmi jasne ju charakterizuje reakcia mladej hendikepovanej ženy (jej identitu a adresu máme k dispozícii) na spomínané tri rozhovory. Jednou vetou povedané (citujeme): „Všetci tu majú plnú hubu integrácie a podobných „drístov“, ale keď chceš tú integráciu dosiahnuť a žiť, čo najnormálnejšie, tak ti to nedovolia.“
Prečítajte si celý ten „výkrik do tmy“ ani nie tridsaťročnej ženy na invalidnom vozíku, ktorý je vyslovene osobný, subjektívny, emotívny, ale ktorý presne a nespochybniteľne vykresľuje, ako hodnotia postihnutí pomoc štátu pre skvalitňovanie ich života.
****************
„Musím sa priznať, že aj keď mi také myšlienky neraz prelietavali hlavou, nikdy som si ich nechcela pripustiť. No teraz, keď mi to potvrdil aj pán Tibor, ktorý sa v tejto problematike vyzná a má v nej prehľad, dosť ma to zarmútilo. A vykoľajilo. Stále som v niečo verila, ale, keď som si to spočítala, zistila som, že dúfať bolo naivné. Aj keby sa mi náhodou podarilo zamestnať sa, nikdy nezarobím toľko, aby mi to finančne pokrylo príspevky, o ktoré by som prišla. Je to pre mňa veľmi ťažká situácia.
Cítim sa podvedená, ubitá, odovzdaná, porazená, nepotrebná, zbytočná a je mi jasné, že ak by som žila sama, nevyžijem. A to ma ničí, vnútorne doslova zožiera. V priebehu troch dní, kedy vychádzali rozhovory, som prišla o väčšinu svojich snov, predsavzatí, že so štátnou podporou budem čím ďalej, tým viac nezávislejšia, že raz budem samostatná.
Ponúkam vám celý svoj životný príbeh, aby ste pochopili hĺbku môjho sklamania, beznádeje. Mám 29 rokov. Narodila som sa s detskou mozgovou obrnou a celý život som na vozíku. Po maturite som si nemohla nájsť prácu, a preto som išla na vysokú školu humanitného smeru, aby som zvýšila svoje možnosti zamestnať sa. Aj tak som si prácu nenašla, a preto som sa chcela zaregistrovať na úrade práce. Úradníčky mi povedali, že je to zbytočné, lebo ony pre mňa žiadnu prácu nemajú a nechápu, prečo vôbec chcem pracovať, veď mám predsa plný invalidný dôchodok.
A tak som si prácu hľadala sama. Našla som jednu chránenú dielňu, kde hľadali administratívnu pracovníčku. Lenže majiteľ dielne mi na pohovore otvorene povedal, že ma nemôže zamestnať, a to je strašný paradox, lebo som málo postihnutá. Vraj hľadajú človeka nad 70 percent postihnutia, aby dostali nejaký plný príspevok z úradu práce a ja mám iba rovných 70 percent. Poslala som si potom veľmi veľa žiadostí o prijatie do zamestnania, ale nikto viac ma už nikdy na žiadny pohovor nezavolal.
Všetci tu na Slovensku majú plnú hubu integrácie a podobných „drístov“, ale keď chceš tú integráciu dosiahnuť a žiť, čo najnormálnejšie, tak ti to nedovolia. A mne je už z toho všetkého zle. Roky som na sebe makala. Odmietla som navštevovať špeciálne školy pre postihnutých s tým, že ja som normálna a ja to zvládnem. Verila som, že ak vyštudujem riadnu základnú a strednú školu, potom vysokú, oveľa ľahšie sa zamestnám. Dúfala som, že tí, ktorí ma môžu zamestnať, ocenia, že som si doslova vydrela riadne školy. Pochopia, že som normálna a dajú mi šancu, lebo budú vidieť, že som si nevybrala ľahšiu cestu.
Lenže to som ešte bola naivná, strašne hlúpa a plná ideálov. Keby mi vtedy niekto povedal, že to za niekoľko málo rokov dopadne tak, že ma aj napriek mojej enormnej snahe nikto nezamestná a ja svoje dni a noci budem tráviť vzlykaním do vankúša nad tým, že to všetko, čo som podstúpila, bolo zbytočné, tak by som sa mu vysmiala a povedala by som – Tak sa pozeraj, že to dokážem.
Ale ako hovorím, keď som bola mladá, bola som strašne naivná a plná ideálov. Verila som, že štát je ten, kto mi pri napĺňaní týchto ideálov podá pomocnú ruku. Netušila som, že práve ten štát, na ktorý som sa spoliehala, bude robiť všetko pre to, aby som nemohla byť samostatná, že štát ma už dávno, vlastne od začiatku, aj keď som o tom ešte nevedela, úplne odpísal.
Roky som si myslela, že keď si neviem nájsť prácu, je to dôsledkom mojej neschopnosti. Teraz som pochopila, že tá minca má dve strany. A tá druhá, ktorú vykreslili tie tri rozhovory, je škaredá, hnusná, zapáchajúca skrytým opovrhovaním a neochotou pomôcť. Som z tohto poznania frustrovaná, cítim sa nepotrebná a zbytočná. Prišla som o všetky ilúzie… Vlastne, som už zrejme dosť stará na to, aby som vôbec nejaké ešte mala. Veď žijem na Slovensku.“
****************
Akýkoľvek komentár k tejto osobnej, silne emotívnej výpovedi, v ktorej sme kvôli zachovaniu autenticity ponechali aj niektoré expresívne výrazy, by bol úplne zbytočný. A preto len jedna myšlienka na záver – ak by naši politici mali, podobne ako žiaci povinné čítanie z literatúry, povinnosť prečítať si tento a jemu podobné príbehy hendikepovaných ľudí, možno by začali tvoriť a prijímať zákony, ktoré by im umožňovali slušne žiť.
Ďalšie články z tejto kategórie:
https://www.vozickar.info/praca-ohrozuje-davky-poskytovane-tzp-1/
https://www.vozickar.info/praca-ohrozuje-davky-poskytovane-tzp-2/
https://www.vozickar.info/praca-ohrozuje-davky-poskytovane-tzp-3/
